India: Opatrenia štátu prinútili státisíce ľudí kráčať aj stovky kilometrov domov

Lenka Kantorisova - 31.3.2020
India

V posledných týždňoch sa Európa dostala do nechcenej žiary reflektorov. Štáty sa uzavreli a väčšina z nás sedí doma s nádejou lepšieho zajtrajška. Vtipné videá z karantény zahlcujú internet. Nebaví nás nosiť rúška, nudíme sa a chceme ísť von. Za slnkom, do prírody, do obchodných centier.

V Ázii však stoja na hranici obrovskej ľudskej tragédie krajiny s miliónmi chudobných, prežívajúcich v zlých podmienkach. Zatiaľ sa o nich nehovorí, no následky šíriaceho sa vírusu a vládnych opatrení môžu byť pre život mnohých miestnych obyvateľov fatálne.

Za snom o lepšom živote

Predstavte si život v dome z pár zvlnených plechov, niekoľkých tehál, igelitu. Život v dome s jednou miestnosťou, kde sa tlačíte s ďalšími členmi rodiny. Bojujete o prežitie a na kope odpadkov snívate svoj sen o lepšej budúcnosti - pôjdete do mesta, nájdete si prácu, zarobíte peniaze.

Opúšťate rodinu v nádeji, že práve Vám sa to podarí. Možno áno... Pravdepodobnejšie však príchodom do mesta budú aj Vaše ideály pošliapané ďalšími miliónmi vychudnutých nôh, ktoré hľadajú to isté – lepší život. A tak od rána do večera driete, aby ste si zarobili aspoň na prežitie. A aby ste aj z toho mála mohli poslať čosi domov. Z troch grošov Vám ostane sotva jeden. Druhý putuje rodičom. Tretí deťom, ktoré raz snáď, ktovie kedy, opäť uvidíte.

Milióny podobných ľudských osudov píšu krajiny chudobných. Príbehy takmer na vlas rovnaké, prehliadnuté, dobre ukryté za „múrmi“ plechových domov.

A teraz si predstavte, že môže byť ešte čosi horšie.

Otec s 5 ročným chlapcom putujú 700 km domov

India, rovnako ako mnoho ďalších krajín sveta, zaviedla v dôsledku obáv zo šíriaceho sa vírusu rôzne opatrenia. Strach vládnych predstaviteľov je veľký. Krajina, v ktorej približne 176 miliónov obyvateľov žije z menej ako 1,9 $ a viac ako miliarda z menej ako 5,5 $  na deň (údaj Svetovej banky, rok 2015), by mohla znášať omnoho väčšie následky ako vyspelé krajiny Európy.

Zo dňa na deň zavrela vláda podniky, obchody, prerušila výstavbu, zastavila medzištátnu prepravu, zakázala verejné zhromažďovanie sa. Mnoho ľudí migrujúcich za prácou do väčších miest tak v okamihu prišli o prácu. Veľa z nich aj o strechu nad hlavou a jedlo, keďže mnohí na pracovisku aj bývali.

Hlad a frustrácia vyvolali vlnu rozhorčenia. Ľudia sa nemali ako dostať domov a tak sa vybrali peši. Niektorí aj stovky kilometrov. Muži, ženy, deti. Mladí aj starí. S trochou jedla, pár osobnými vecami, možno trochou peňazí kráčajú domov. Medzi nimi aj otec, stavebný pracovník, s 5 ročným synom, ktorých domov je od Dilí vzdialený 700 km: "Keď slnko zapadne, zastaneme a spíme".

Podľa dostupných informácií niekoľko ľudí cestou zomrelo od vyčerpania. Štatistiky sa však nevedú, preto je ťažké posúdiť skutočné následky. Vláda pod tlakom okolností zabezpečila v niektorých mestách autobusy. Ľudia snažiaci sa dostať domov, sa na autobusových stanovištiach tlačili. Priam živná pôda pre prípadný vírus. Podobné situácie nastali aj pred útulkami poskytujúcimi jedlo. Zúfalí ľudia tlačiaci sa v radoch boli niekoľkokrát rozháňaní políciou s bambusovými tyčami. Ako sa však nezhromažďovať na verejnosti a ostať doma, keď domov nemáte?

India hlási zatiaľ „len“ niečo viac ako 1200 prípadov nákazy. Dokedy však bude tento stav udržateľný? Ako sa ľudia s chabou imunitou vysporiadajú s akýmkoľvek vírusom? A v koľkých prípadoch predbehne chorobu hlad?

Komentáre Disqus