Jerevan, s arménskym koňakom pod Araratom

Tomáš Kubuš - 20.1.2014

Arménsky Jerevan pozná hádam každý. Nielen ako rádio Jerevan, či z vtipov, obrázkov alebo z vlastných spomienok z doby, kedy sa do neho chodilo častejšie ako dnes. Každý si nájde to svoje čo sa mu na ňom zapáči a tak to má byť. Dnes vítajú návštevníkov upravené námestia, striekajúce fontány, široké bulváre, kvety, tržnice, mužskému oku ulahodí krása miestnych žien a večer v podnikoch rozvoniava aróma presláveného arménskeho koňaku.

Sovietska pečať

Aj keď história arménskeho Jerevanu siaha až do storočí pred Kristom, nedalo by sa o dnešnom meste povedať, že je naplnené históriou. V minulosti sa tu striedali vládcovia, ale nezanechali po sebe žiadne významnejšie stopy. Až Sovieti, ktorí v 19. storočí rozšírili svoje impérium o arménsku zem vtisli mestu nezameniteľnú pečať. Stará atmosféra dýcha z niektorých ulíc dodnes. Spočiatku mám z Jerevanu akýsi zvláštny pocit prázdnoty. Kamkoľvek sa pohneme sa len raz za čas mihne ľudský tieň a už aj mizne za najbližším rohom. Je čas siesty a až neskôr, keď sa oddych skončí sa ukáže, ako sa hlavné mesto dokáže krásne naplniť životom. Hlavný bulvár lemujú moderné budovy a medzi nimi neprestávajú búchať ťažké stroje. O pár rokov bude Jerevan vyzerať úplne inak ako dnes. Rastie, mení svoj výzor a dospieva. Na lavičkách sedia mladé páry stratené vo vlastnom svete a za nimi sa striedajú obchody so značkovým oblečením. Toto miesto je stvorené na bezcieľne potulovanie sa.

Mestská tepna ústi na námestie Hanrapetutyan Hraparak, ktoré nieje ničím iným ako Námestím Republiky. Tu pri fontánach osviežujúcich horúci vzduch sa domáci radi stretávajú. Sedia spoločne na nízkych kamenných múrikoch a od rozhovoru ich odtrhne len prudký zvuk rýchlo akcelerujúceho moderného auta. Záhony zdobia kvety a architektúra má typickú červeno-tehlovú farbu. Akoby sa život mesta sústredil sem medzi okolité budovy. Rušné reštaurácie, podniky, obchody, hotel Marriot, Národná Galéria a niekoľko ministerských budov z neho robí naozaj lukratívne miesto. Kedysi nieslo námestie meno „večne živého“ Lenina. Tá doba je už dávno preč, hoci mnoho Arménov dodnes s nostalgiou spomína na „časy kedy bolo lepšie“. Kým susedné Gruzínsko hľadí priamo do Európy a ich snom je dostať sa medzi členov európskej únie, tak veľa obyvateľov Arménska sa obzerá naspäť do minulosti, ktorú by radi vrátili. Symbolom námestia sa stala mohutná hodinová veža. Ani ona nieje výnimkou a svojou červeno-tehlovou farbou príjemne splýva s okolím. Pôvodne ju vyrobili v Moskve a až v roku 1941 ju preniesli sem do srdca Jerevanu. Prichádza večer a námestie sa poriadne zaplní. Lavičky, voľné miesta v reštauráciách, kaviarňach, schody, to všetko obsadia ľudia a trávia koniec ďalšieho dňa. Miestny umelec brnká do gitary a ide mu to tak dobre, že každú chvíľu mu niekto beží hodiť mince. Hra svetiel premení večer námestie na farebné divadlo pod šírym nebom a tam v diaľke v tme sa ticho skrýva Ararat.

Výhľad na Ararat a vyhliadka Kaskáda

Za pekného počasia je na symbol Arménov, zasnežený vrchol Araratu vidieť priamo z ulíc Jerevanu. Ak je naozaj dobrá viditeľnosť, tak sa to oplatí poistiť tým, že si človek vyšliape desiatky či stovky schodov na vyhliadku zvanú Kaskáda.  Za budovou Opery sa otvára park plný farebných kvetov. Cítiť ako z tohto miesta srší pohoda až to láka sadnúť si a len tak sledovať život naokolo. Na konci námestia rastú poschodia kaskád a vytvárajú monumentálny pamätník. Má pripomínať 50.výročie priateľstva medzi Jerevanom a Moskvou, ale ešte stále nieje dokončený. Schody stúpajú do takej výšky, že sochu na samom vrchole takmer nieje odtiaľto vidno. Dá zabrať vyšliapať až hore, ale výhľad ktorý sa pod človekom otvorí je na nezaplatenie. Panoráma celého Jerevanu nám leží pod nohami. Domy, paneláky, bloky socialistických budov sa strácajú v diaľke, sem tam vykukne neveľká veža s krížom na vrchu, opera a na horizonte zahalený v hustých oblakoch tróni Ararat. Síce leží na tureckom území, jeho podobizeň nájdeme v uliciach Jerevanu všade. Obrázky, plagáty, časopisy, tričká alebo letáky nalepené na stene. Tí ktorí sa na neho môžu každý deň dívať patria medzi šťastných ľudí.

Každú kaskádu zdobí mozaika socialistickej výzdoby, ktorá však mladému človeku veľa nepovie. Aj tak ich tu je pomerne veľa. Hľadajú tu útočisko pred hlukom mesta. Sympatické dievčatá s knihou v ruke jedným okom čítajú, druhým sledujú okoloidúcich mladíkov. Iní dali prednosť slnečným lúčom a so sluchátkami na ušiach nevnímajú realitu. Skupina dôchodcov počúva výklad sprievodkyne a niektorí sa nemým výrazom pýtajú či musia ísť naozaj až tam hore. Ak si niekto sadne kam nemá už sa pri ňom objaví upravený strážnik a previnilca usmerní. Neďaleko divadla v malom stánku ochutnáme slané koláče z lístkového cesta. Takéto malé občerstvenie nikdy nesklame.

Ulice Jerevanu sa po dlhšom objavovaní zdajú byť veľmi podobné. Niekoľko poschodové domy vrhajú do ulíc tiene, pod oknami sú malé potraviny, obchody alebo podnik či stánok s jedlom a na krajnici stoja staršie autá pričom len sem tam sa objaví nablýskaná novinka. Staré, miestami polorozpadnuté lady si pamätajú už mnoho, no dodnes často slúžia ako taxíky. Zapadajú do obrázku starej arménskej nostalgie, ktorú cítiť na niektorých obyčajných sídliskách. Tržnice medzi panelákmi sú dnes opustenými miestami s poletujúcimi odpadkami a hrajúcimi sa deťmi. Dvaja muži v stredných rokoch sedia pri fontáne bez kvapky vody a vydychujú štipľavý dym z cigarety. „Čechoslovákia? Tam u Vás je krásne“ rozhovorili sa po tom ako sa dozvedeli odkiaľ prichádzame. „Kedysi som tam bol na vojne a na Prágu mám len najlepšie spomienky“. Mnoho Arménov navštívilo vtedajšie Československo a radi sa o ňom porozprávajú. Grigorimu je už len ľúto, že sa do Prahy znovu nepozrie. Vraví, že teraz by ho to stálo veľké peniaze a už si to nemôže dovoliť. Preto sa radšej každý deň schádzajú s priateľmi a pri poháriku arménskeho koňaku spomínajú. Ulice majú typickú červenkastú farbu podobne ako Námestie Republiky.

Krásne dievčatá

Čo však v uliciach nezovšednie je pohľad na krásne dievčatá. Veľmi pekne oblečené, často len v ľahkých kvietkovaných šatách „pretancujú“ ulicami sem a tam. Dlhé čierny vlasy im padajú na ramená, oči čierne ako uhlíky a na perách úsmev. V skupinkách sa prechádzajú a vymetajú jeden obchod za druhým. Úsmev na tvári vylúdi obrázok dvoch slečien stojacich na vysokých opätkoch v krátkych sukniach a v rukách zvierajú pohárik kvasu, ktorý im predala bábuška v starej zástere priamo na ulici. Stále patrí k obľúbeným nápojom a kde stojí na ulici malá žltá cisterna, tam ho pohotová bábuška nalieva.

Arménsky koňak

Za centrom mesta neďaleko pomaly plynúcej riečky Hrazdan leží „zábavný park“ pre dospelých. Za múrmi budovy sa skrýva miesto, kde vzniká slávna arménsky koňak. Za päť euro prevedú turistov jej zákutiami a samozrejme nesmie chýbať ani obľúbená ochutnávka. Vo vnútri ležia dokonca sudy ešte z 19.storočia a dokonca koňak, ktorý otvoria až vtedy keď sa objaví mier nad Náhorným Karabachom. Cez ulicu stojí za riekou moderný kostol Surp Sargis. Pri dverách horia sviečky a mních v sutane čiernej ako noc ich po jednej zbiera a mizne vo dverách. Neďaleko odtiaľto vidno pahorok posiaty chudobnejšími domami či nebodaj chatrčami. Sú prilepené jedna vedľa druhej ako nejaká skladačka. Tu pri kostole začína hlavná ulica nesúca meno Mesropa Maštotsa. Tento arménsky mních a lingvista žijúci na prelome 4.a 5.storočia vošiel do histórie krajiny tým, že vynašiel arménsku abecedu.

Miestna tržnica Rynok sa ukrýva v priestrannej hale. Už v prvých momentoch sa mi tu páči. Všade sú ľudia, stánky, obchodíky, zvuky, vône a farby. Túlame sa pomedzi vyložené ovocie, zeleninu, koreniny, oriešky, sladkosti a improvizovaným mäsiarstvom kde na hákoch visia kusy mäsa. Predavač syru na nás z diaľky volá, aby sme prišli k nemu. „Ochutnajte náš domáci arménsky syr“ a už aj ostrým nožom odsekne kúsok z veľkého bieleho syra. Je výborný, slaný a mäkký. Vidí, že nám chutí a hneď odkrajuje ďalší kus. Milý človek. Vedľa seba stojí niekoľko pultov a všetci z nich predávajú práve tento syr. O pár metrov ďalej predáva pár dôchodcov tradičnú pochúťku sujuk. Vlašské orechy sú obalené v hroznovom želé a chutí to tak výborne, že človek nemá nikdy dosť. Medzi domami vytŕča strecha posiata tyrkysovými a žltými kachličkami. Jediná jerevanská mešita pôsobí ako malý kúsok Iránu vhodený do víru veľkomesta. Na mesto padá večer a to znova ožíva. Maršrutky, autobusy, autá či bicykle rozpútali na cestách chaos a je lepšie si len tak niekde sadnúť, objednať si kebab napichnutý na špajdli prevoňaný dreveným uhlím a nechať unášať myšlienky jerevanskými ulicami.

- Ak aj Vy chcete cestovať na známe, no aj menej tradičné miesta z celého sveta, ste srdečne pozvaní na najväčší cestovateľský festival Slovenska, ktorý sa koná cez víkend 1.-2. februára program viď. www.bubobal.sk

Komentáre Disqus