Cykloexpedícia Kaukaz 2007

Stanislava Bariaková, Juraj Jedinák - 1.7.2007

Bicykel nie je pre nás len športovým nástrojom a užitočným pomocníkom, s ktorým prekonávame každodenné zápchy v meste, ale aj zdrojom nových zážitkov, dobrodružstva a poznania.

Po doterajších expedíciách latka stojí opäť vyššie a pokúsime sa zdolať našu zatiaľ najťažšiu a najnebezpečnejšiu cestu do krajín, ktoré sa ešte donedávna zmietali v kŕčoch občianskych vojen a dnes sa snažia nájsť svoju novú tvár a miesto v Európe. Alebo už v Ázii? Expedíciu odštartujeme na východnom pobreží Čierneho mora v prímorskom letovisku Batumi. Budeme pokračovať hornatými časťami južného Gruzínska, do oblasti Kartli medzi Malým a Veľkým Kaukazom. Pokúsime sa zistiť, prečo ľudia v meste Vardzia vyhĺbili do skál jedinečné jaskyne. Ochutnáme vodu zo zázračných liečivých prameňov v kúpeľnej oblasti Borjomi.

Nazrieme do sovietskej minulosti a navštívime rodné mesto a múzeum jedného z najznámejších diktátorov východu J. V. Stalina. Zbožňovaný vodca, alebo nenávidený tyran? Čo si o ňom myslia dnešní Gruzínci? Čo sa stalo s kamenným mestom Uplisziche, cez ktoré kedysi prechádzala hodvábna cesta a prečo ho ľudia opustili? Duchovným centrom krajiny je bývalé hlavné mesto Gruzínska Mzcheta, kde ľudia postavili prvý kresťanský kostol v krajine. Vďaka jedinečným, legendami opradeným monumentom sa mesto dostalo na zoznam pamiatok Unesco. Našu odolnosť preveria 40 stupňové horúčavy v polopúšťach juhovýchodného Gruzínska, kde budeme hľadať kláštory Dawit Garetscha. Ich tajomstvá dodnes strážia mnísi a jedovaté hady, ktoré ešte zdôrazňujú rešpekt pred týmto miestom. Horúci asfalt a rozpálené pneumatiky vymeníme za mačky a do krajiny večného snehu a ľadu pôjdeme hľadať miesto, kde dal kedysi rozhnevaný Zeus prikovať neposlušného Promethea. Možno to mnohí nevedia, ale tento príbeh sa vraj odohral vo výške vyše 5000m nad morom na druhej najvyššej hore Kaukazu – Kazbeg.

Azerbajdžan, Zagatala

Opustíme Gruzínsko a presunieme sa do krajiny večného ohňa, ako v preklade nazývajú Azerbajdžan. Zastavíme sa pri záhadnej stavbe vysoko v skalách neďaleko mesta Zagatala. Nazývajú ju „Fairy castle“ a ani miestni ľudia dodnes o nej nič nevedia. Budeme prechádzať dedinkami na úpätí Kaukazu, kde sa zachovalo veľa pamiatok z obdobia kaukazského Albánska. V dedinke Lahic sa ľudia dodnes venujú tradičným remeslám, ako napríklad tkanie kobercov, či hrnčiarstvo. Čerstvý horský vzduch Kaukazu vystriedajú zničujúce horúčavy púští na ceste z Mereze do hlavného mesta Baku.

Abšeronský polostrov

Odtiaľ je to už len kúsok na najvzdialenejší cíp Abšeronského polostrova, ktorý vyčnieva do Kaspického mora. Vďaka veľkej koncentrácii zemného plynu pod povrchom tu ľuďom už od staroveku doslova horí pod nohami. Plamene Abšeronského polostrova opísal už slávny cestovateľ Marco Polo. Ľudia v nich kedysi videli božskú moc a vznikali tu rôzne náboženské kulty. Dnes je toto nerastné bohatstvo ešte stále hlavným motorom hospodárstva štátu. Vďaka rope je krajina centrom realizácie rôznych energetických projektov, čo jej pomáha rozvíjať politické a ekonomické vzťahy s Európou. Platí však za to vysokú daň. Pobrežia Kaspického mora nie sú lemované len slnečníkmi, pod ktorými oddychujú šťastní turisti, ale aj obrovskými vrtnými súpravami a bezútešnou zdevastovanou krajinou.

Azerbajdžan je jednou z najstarobylejších kolísok ľudskej civilizácie. Dokazujú to petroglyfy zo staršej doby kamennej, ktoré sa našli v Gobustane. Obrazce vyryté do skál znázorňujú výjavy z prehistorického života ľudí. Gobustan sa pýši ešte jednou zaujímavosťou. Uprostred púšte vyčnievajú zo zeme väčšie či menšie kužele, z ktorých vyteká blato. Sú to takzvané bahenné sopky. Veľa o nich zatiaľ nevieme a práve preto nebudú chýbať v našom itinerári.

Cieľom našej expedície je prejsť na bicykli od Čierneho mora ku Kaspickému a spoznať pritom nádherné kaukazské krajiny Gruzínsko a Azerbajdžan. O tom, ako nám to pôjde a či sa nám to nakoniec podarí, vás budeme pravidelne informovať, vždy keď nájdeme nejaké spojenie s civilizáciou - napríklad internetovú kaviareň.

Komentáre Disqus