Alhambra, starobylá perla španielskej Andalúzie

Alhambra

Keď sa povie Andalúzia, tak sa vám v mysli objaví orientálna maurská architektúra, nespútané rytmy flamenca a býčie zápasy v obrovských arénach, ktorých hrdinami sú vyšperkovaní toreadori. Tento slnkom zaliaty región Španielska ponúka každému návštevníkovi po čom túži.

Slnečná Andalúzia  

Andalúzia (španielsky Andalucía) je autonómne spoločenstvo a historický región Španielska, ktorý zahŕňa osem provincií (Huelva, Cádiz, Sevilla, Málaga, Granada, Córdoba, Jaén, Almería). Je najjužnejším regiónom, ktorého hranice zo severovýchodu obmýva Stredozemné more a juhozápad kopíruje pobrežie Atlantického oceána. Andalúzia má najrozmanitejšiu vegetáciu a topografiu v celom Španielsku. Je to územie plné kontrastov od vysokých alpských oblastí s borovicovými lesmi, cez suché a neúrodné púšte až po úrodnú pôdu, na ktorej sa pestujú tropické plodiny. S Andalúziou sa spájajú chute lahodného vína, kvalitného brandy, ktorého domovinou je oblasť Jerez a panenského olivového oleja.

Maurské stopy

Arabské pomenovanie Al-Andalus pôvodne používali moslimovia (Maurovia) ako označenie celého Pyrenejského polostrova. Pravdepodobný preklad tohto slova je „Krajina Vandalov“. V 11. storočí, keď kresťania začali znovu dobývať polostrov, tak Andalúzia označovala iba oblasť pod maurskou kontrolou, a tak sa natrvalo zaužívalo toto označenie aj pre dnešný región.
V roku 711 prišlo k maurskému dobytiu Pyrenejského polostrova. Andalúzske územie tak bolo hlavným politickým centrom rôznych moslimských štátov Al-Andalus. 
Po dobytí Maurmi sa Andalúzia stala súčasťou nezávislého Umajjovského kalifátu Córdoba v roku 929. Po rozpade tohto zjednoteného španielskeho moslimského štátu na začiatku 11. storočia bola Andalúzia rozdelená do niekoľkých malých kráľovstiev (taifas), z ktorých najväčšími boli Málaga, Sevilla a Córdoba. Tieto kniežatstvá, ktoré medzi sebou viedli neustále boje, boli v 11. storočí znovu oživené novou maurskou inváziou zo severnej Afriky.
Moc Almohadov v južnom Španielsku sa rozpadla po ich porážke kresťanskými vojskami v bitke pri Las Navas de Tolosa v roku 1212. Drobné moslimské štáty, ktoré sa po porážke utvorili už nedokázali vyvinúť jednotný odpor voči kresťanskému znovu dobytiu. Do roku 1251 Ferdinand III. Kastílsky dobyl späť takmer celú Andalúziu okrem maurského kráľovstva Granada. Toho sa v roku 1492 zmocnili katolícki monarchovia Ferdinanda II. a Izabela I., a tak bola celá Andalúzia začlenená do kresťanského kráľovstva zvaného Kastília.

Zlatý vek Andalúzie

Andalúzia v časoch maurskej nadvlády výrazne prosperovala ekonomicky i kultúrne. Poľnohospodárstvo, baníctvo a priemysel prekvitali a región mal významné obchodné styky so severnou Afrikou. Niektoré z plodín pestovaných v modernej Andalúzii (mandle, marhule a iné) boli zavedené Arabmi a veľká časť zavlažovacích systémov pochádza z maurského obdobia. V oblasti kultúry vznikla nezameniteľná zmes prvkov španielskych kresťanov, berberských a arabských moslimov a Židov. Významné mestá ako Granada, Córdoba či Sevilla sa stali vyhlásenými centrami maurskej architektúry, vedy a vzdelávania. V tomto období bol vybudovaný palác Alhambra v Granade, ktorý je perlou celej Andalúzie.

Potulky Granadou

Do Granady vyrážame z madridského letiska na požičanom aute. Čaká nás 430 km po diaľnici cez pomerne vysušenú krajinu. Na jednom úseku cesty, pozorujeme obrovské kúdele dymu v pozadí, nad ktorými prelietavajú vrtuľníky a snažia sa rozmáhajúci sa požiar uhasiť.
Do Granady prichádzame v podvečerných hodinách a ihneď vyrážame do centra mesta.  Obzeráme si obchodíky plné farieb v starobylej maurskej štvrti Albaicín na severovýchode mesta. Je to najstaršia časť Granady s úzkymi dláždenými chodníkmi a domami v maurskom štýle. Albaicín je na juhu ohraničený riekou Darro. Kráčame spleťou uličiek a schodísk stále vyššie, až sa nám na druhej strane rieky začína otvárať prekrásny panoramatický výhľad na kopec, na ktorom sa pýši Alhambra. V tichosti obdivujeme slávny palácový komplex a vo svojich predstavách sa prenášame do čias dávno minulých.

V roku 1994 bol Albaicín  vyhlásený UNESCOm za svetové dedičstvo ako rozšírenie monumentálneho komplexu AlhambraGeneralife.          

Granátové jablko

Granada je hlavným mestom rovnomennej provincie a v preklade znamená granátové jablko, ktoré je znázornené aj v erbe mesta. Názov mesta môže byť taktiež odvodený z maurského slova, ktorý ho označuje ako „kopec cudzincov“. Leží na brehoch rieky Genil na severozápadných svahoch pohoria Sierra Nevada. Granada patrí k lokalitám, ktoré priťahujú nespočetné množstvo turistov a to vďaka pozoruhodným architektonickým a kultúrnym pamiatkam. Je plné renesančných, barokových a neoklasicistických chrámov, palácov, kláštorov a iných významných budov.

Červený hrad

Alhambra je monumentálny komplex pozostávajúci zo súboru palácov, záhrad a pevnosti. Bolo sídlom maurských monarchov a neskôr sa stalo kastílskym kráľovským sídlom. Jeho názov sa voľne prekladá ako červený hrad a je pravdepodobne odvodený od červenej farby zeme (tapia), z ktorej boli postavené vonkajšie steny tohto sídla.

Alhambra bola postavená na vrchole kopca al-Sabika, na ľavom brehu rieky Darro. Má strategickú polohu s výhľadom na celé mesto Granada. Jedinečnosť Alhambry spočíva v interiéroch nasridských palácov, ktorých výzdoba sa považuje za vrchol andalúzskeho umenia. Najväčší rozmach začala zažívať v 13. storočí za vlády Ibn al-Ahmara, zakladateľa nasridskej dynastie, a jeho nástupcov. Po vyhnaní Maurov z Pyrenejského polostrova bola veľká časť interiéru zničená, prestavaná alebo odstránená.

Stará pevnosť

Pomalým tempom sa cez dláždené ulice mesta dostávame k stúpaniu na Alhambru. Ovlažujeme sa v priľahlých prameňoch, ktoré lemujú cestu nahor. Tá sa skladá z troch častí. Prvou je najstaršia časť Alcazaba, za ňou nasleduje Palacio de Generalife, dom záhradného architekta a jeho záhrady a napokon arabské paláce, Palacios Nazaríes, bohato zdobené. Konečne vstupujeme do Alcazaby, ktorá v minulosti slúžila ako pevnosť a sú z nej najkrajšie výhľady na mesto pod nami. Bola vystavaná na izolovanom výbežku a zostali z nej už len vonkajšie múry, veže a hradby. 

Prečítajte si aj: Granada a pevnosť Alhambra: Ako sa sem vybrať individuálne

Maurské paláce

Počet vstupeniek do Nasridských palácov je obmedzený a viazaný na presný čas vstupu, ktorý máme o 14:00. Ešte pred vstupom do samotných palácov si prezeráme staré kúpele a uhladenú záhradu, v ktorej nachádzame príjemný tieň na odpočinok. Tento honosný komplex tvoria dva paláce, a to Palacio de ComaresPalacio de los Leones. A prístavba Mexuar, ktorú využívali katolícky panovníci pri svojom pobyte v Granade. V celom komplexe pozorujeme nádhernú maurskú architektúru a elegantnú detailnú výzdobu, ktorá nás sprevádza nádvoriami, komnatami, kúpeľmi či letnými záhradami.           

Generalife

Z Nasridských palácov sa presúvame ďalej na východ k Cerro del Sol. V tejto časti sa nachádza „GENERALIFE“, ktoré sa najčastejšie prekladá ako dom záhradného architekta. Táto časť bola vystavaná začiatkom 14. storočia ako miesto odpočinku pre nasridských panovníkov. Je plná krásnych udržiavaných záhrad s fontánami, bludiskami, pestrofarebnými kvetinami a stromami, ktoré obklopujú budovy s úchvatnou architektúrou. Alhambra a Generalife boli spoločne v roku 1984 vyhlásené za svetové dedičstvo UNESCO.       

Biele dedinky

Pueblos Blancos (Biele dediny) sú mestá a väčšie dediny v severnej časti provincií Cádiz a Málaga v Andalúzii.

Takzvaná „cesta bielymi mestami“ je turistickou trasou, ktorá návštevníka prevedie osadami s malebnými bielymi domčekmi. Tie majú svoje fasády natreté bielym vápnom, aby odrážali teplo počas horúcich dní. Pre Pueblos Blancos sú taktiež charakteristické červené alebo hnedé šindľové strechy, ktoré tak dotvárajú neopakovateľnú atmosféru.
 

Z veľkolepej Granady vedú naše kroky priamo do jednej z najkrajších bielych dediniek, ktoré sú typické pre Andalúziu, a jej meno je Frigiliana. Táto malebná dedinka je zasadená v kopcoch medzi pohorím Sierra de Almijara a Stredozemným morom v provincii Málaga. Hneď z príchodu si vychutnávame kávu v malej kaviarničke a nasávame miestnu pohodovú atmosféru. Následne sa vyberáme na potulky pôvabnými bielymi uličkami, ktoré lemujú obchodíky s ručne vyrábanými predmetmi a jedlom.        
Na konci augusta sa tu koná Festival de las Tres Culturas (festival troch kultúr), ktorý oslavuje koexistenciu kresťanských, moslimských a židovských tradícií. Frigiliana je preto vyzdobená mnohými farebnými vlajkami, ktoré nám vejú nad hlavami, keď prechádzame kľukatou dedinkou a nespočetným množstvom schodov.    
Zákutia a výhľady Frigiliany sú dych vyrážajúce a nám sa odtiaľto nechce odísť preč. Pokojná atmosféra tohto miesta s jemným závanom mora nás pohltila a určite sa sem ešte vrátime.

Málaga

Presúvame sa do ďalšej cieľovej stanice, ktorou je Málaga, prístavné mesto a zároveň aj hlavné mesto rovnomennej provincie v Južnom Španielsku. Mesto leží na pobreží Stredozemného mora v strede pobrežia Costa del Sol. Založili ho Feničania a postupom času  dobývali Rimania, Vizigóti, Maurovia, až napokon pripadlo katolíckym panovníkom. Mesto najviac rozkvitalo práve počas maurskej nadvlády a z Málagy sa tak stalo jedno z najdôležitejších miest v Andalúzii.           
Málaga je jedným z najdôležitejších španielskych stredomorských prístavov. Medzi hlavné vývozné artikle patrí železná ruda, sušené ovocie, mandle, olivový olej, citrusy, olivy, konzervované ančovičky a sladké víno. Hlavným dovozným artiklom je ropa, kukurica, chemikálie, železo a oceľ.

Vrchol Gibralfaro

Skoro ráno sa vydávame na prechádzku k majáku na konci prístavného móla, kde zároveň začína pláž a my nasávame stredomorskú atmosféru. Odtiaľ kráčame do centra mesta, ktorého dominantou je vrch Gibralfaro, na ktorom sa nachádzajú niektoré z hlavných pamiatok Málagy. Práve tam absolvujeme prehliadku Alcazaby, nádhernej pevnosti v maurskom štýle s mnohými nádvoriami a zachovalými stavbami. Nachádzajú sa tu i zrúcaniny rímskeho amfiteátra Teatro Romano de Málaga a archeologické múzeum. Z Alcazaby sa musíme vrátiť späť dolu do mesta, aby sme opäť vystúpili na Castillo Gibralfaro, hrad, odkiaľ sa nám naskytá úchvatný panoramatický výhľad na mesto rozpínajúce sa pod nami. Môžeme sledovať býčiu arénu La Malagueta, lodný prístav, radnicu, mestský park či katedrálu. Súčasťou hradu je veľmi zaujímavá expozícia španielskych zbraní z XV. – XX. storočia. Po prehliadkach v horúcom počasí si konečne sadáme a vychutnávame kávu v príjemnom tieni na vrchu Gibralfaro nad mestom.        

Picassov dom

Oddýchnutí sa vydávame na potulky do centra Málagy. Dominantu mesta tvorí katedrála, ktorú miestni nazývajú „La Manquita“ (Jednoruká), pretože druhá veža nebola kvôli financiám dostavaná. Obchádzame i rodný dom Pabla Picassa, ktorý sa nachádza na Plaza de la Merced s číslom 16. Dnes je tu múzeum venované jeho umeleckým dielam, ktoré  darovala jeho rodina. Príjemný tieň nachádzame v rozsiahlom mestskom parku, ktorý sa tiahne pozdĺž celého prístavu. Odtiaľ sa vydávame k poslednej zástavke, ktorou je mestská pláž La Malagueta, kde nachádzame zaslúžený relax po dni plnom historických krás mesta.

Komentáre

Ak chcete písať komentáre, prihláste sa alebo sa zaregistrujte.