Ústredný zoznam pamiatkového fondu, kompletný register pamiatok na Slovensku, pozná jednu špeciálnu kategóriu: kostoly s opevnením. Kostol v obci Krajné opevnenie mal. Už ho nemá. Rysuje sa na jeho západnej strane. Čosi ako skamenený had plytkou pod zemou.
Terénna vlna obiehajúca zadnú hranicu kostola. Občas kamene ledabolo nahrnuté na jedno miesto, akoby niekto neporiadne zakopával stavebný odpad. Roky neúdržby, zeleň a vietor presúvajúci prach si zahrali hru na schovávačku. Schovali múr, ktorý chránil kostol a jeho užívateľov pred ozbrojenými nepriateľmi.
Chtiac, či nechtiac pripravili trenažér pre výuku budúcich archeológov, pamiatkárov, historikov, výskumníkov. Ako na kuchynskom stole sa môžu učiť čítať terénne vlny a odhadovať čo ukrývajú.
O osídlení myjavských kopaníc
Ak by bolo možné niektoré texty označiť ako „insitné“, aby sme sa na ne mohli pozerať ako na rozprávkovo kúzelné insitné maľby, smelo by som takto označil text Jána Eľka Z dejín ev. a. v. cirkevného zboru v Krajnom[1]. S čarom jednoduchého podania domáceho historika vystihol krátky čas dôležitých udalostí z obdobia Bitky pri Moháči: „V obvode čachtického panstva preniklo osídlenie už v dobách predhusitských od Považia sa čachtický hrad a to údolím Dudváhu a jeho prítokov, kde medzi inými osadami sa spomína i Krajné. Po bitke u Moháča r. 1526, keď Turci rýchlo zaplavili Uhorsko, v krajine nastal veľký pohyb obyvateľstva. Z južných krajov Uhorska tisli sa pred Turkami na územie Slovenska nielen uhorskí veľmoži, ale aj im poddaný ľud. Pôvodné obyvateľstvo s dolného Považia vytláčal jednak tento ľud, jednak ono samo pred tureckým nebezpečenstvom uchyľovalo sa do zalesnených hôr v belohorskom kraji, kde klčovali lesy a tak získavali pôdu vhodnú pre poľnohospodársku výrobu, ktorá bola ich hlavnou obživou. Pahorkatina, na ktorej bolo treba takto získať pôdu, dala vzniknúť mnohým osadám a tým sa vytvoril rázovitý kopaničiarsky štýl osídlenia. Na chotári v kruhu s takmer 10 km priemerom mimo ústredia dediny nachádza sa 42 kopaníc - osád. Ich veľkosť je rozdielna od 2 - 3 obydlí až po 60 - 70.“ Ako evanjelik sa katolíckemu kostolu nevenuje. Ani nespomína, že ho domáci opevnili v prospech všetkých obyvateľov. Dokonca nekonštatuje nič ani o tolerantnom susedstve evanjelického a katolíckeho kostola na hrebeni kopca nad dedinou. Nemusí. Evanjelický kostol (z roku 1784) je novší, udržiavaný, navštevovaný. Jeho starší sused sa ničím z toho nemôže pýšiť.
Opevnený katolík
Nie je toho veľa, čo by sa dalo zistiť o rímskokatolíckom kostole sv. Michala v Krajnom. Pôvodne renesančný kostol postavili v roku 1595[2]. V ústnom podaní sa traduje ako „husitský“. Nevieme či stojí na starších základoch, v princípe by to bolo možné, lebo obec sa spomína už v roku 1392 (sto rokov pred vylodením Kolombusa v Amerike) ako osada Krayna. Všetko nasvedčuje tomu, že opevnenie postavili spolu s kostolom. Malo elipsovitý tvar a obopínalo stavbu s mierne vychýleným mnohouholníkovým (polygonálnym) presbytériom (svätyňou určenou pre kňaza a oltár). Dr. Alžbeta Podobová v aktualizačnom liste o tejto stavbe uviedla: „Kostol vybudovaný na návrší obohnaný vysokým múrom v tvare elipsy, podobne ako hrady na obranu údolia. Z východnej strany ho chránil hlboký prirodzený jarok, na severnej a západnej strane smerom k dedine je dodnes prudký svah. Veža kostolíka vysoká 20 metrov umožňovala v časoch nebezpečenstva kontrolovať päť prístupových ciest vedúcich do obce.“ Slovenská Wikipédia hovorí, že kostol postavili na prelome 14. a 15. storočia a upravili ho o sto rokov neskôr, kedy údajne pristavali aj vežu[3]. Tieto informácie možno smelo označiť za odvážne, až moc odvážne a veľmi pravdepodobne nepravdivé.
Kostolík dnes
Nie je to žiadna novinka, že mnohé výnimočné stavby sa veľkej pozornosti nedočkajú. Či Krajňáci vedia, že kostolík predstavuje skutočnú stredovekú stavbu, že si pamätá časy uhorských kráľov, pohyb Turkov po dnešnom Slovensku, si netrúfam ani odhadnúť. Myslím si, že skôr nie. Ešte okolo roku 2000 (alebo teda krátko po ňom) sa v kostolíku mali meniť podlahy. Plánoval sa väčší archeologický výskum, pretože pod kostolom boli zistené základy gotickej stavby. Písomné zdroje mlčia o nejakých zisteniach, alebo výsledkoch výskumov. Pravdepodobne sa v ničom nepokračovalo. Nevadí. Dnes je kostolík čosi ako opustená princezná na vysokom kopci. Pri potulkách Myjavskými kopanicami sa tu určite oplatí zastaviť. Minimálne vďaka skutočne autentickým krížom na hroboch, na ktorých tabuľky vás poinformujú, že boli umiestnené „Na pamiatku ctenej rehoľnej sestry – premonštrátky rodom od Pagáčov a jej zomrelých rodičov. Otec zomrel v Argentíne 25 ročný matka v Krajnom 22 ročná“ a „Na Pamiatku P. Daniela Sitaša ktorý tento kostol v roku 1969 opravil a každú nedeľu tu v Krajňanskom kostole sv. Michala A. slúžil sv. omšu“.
[2] Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok druhý K-P, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor, Bratislava 1968, str. 118
