Lofoty - nórsky klenot za polárnym kruhom

Daniela - 4.8.2018
Reine

Keď som sa na konci júla balila na náš výlet na Lofoty, rozmýšľala som či mi stačia jedny softshelové nohavice, či mi nebude zima v nezateplenej bunde a pridala som aj pršiplášť. Nedôverčivo som zazerala na kraťasy, že veď mám len príručnú batožinu a nechcem brať zbytočné veci. Ešteže som si ich nakoniec pribalila na vrch ruksaku, lebo som ich mala oblečené celý týždeň.

Naša cesta sa začala na letisku vo Viedni, odkiaľ sme leteli do Osla a tam prestúpili na lietadlo do mesta Bodø. Cesta trvala asi 7 hodín, a keď sme okolo siedmej podvečer kráčali peši z letiska do hotela, slnko bolo ešte vysoko na oblohe. Bodø leží tesne nad severným polárnym kruhom a „midnight sun“ (dni, keď slnko nezájde za obzor) sa dá pozorovať od 2. júna do 10. júla. Je to ideálna štartovacia destinácia na cestu na Lofoty. Trajekty v lete odchádzajú až 8 krát denne do mesta Moskenes a Express boat do Svolværu. https://lofoten.info/en/Ferry-and-expressboat

Auto sme tentokrát požičali na letisku v Bodø

Keď som bola na Lofotoch prvýkrát pred 3 rokmi v marci, podarilo sa nám dohodnúť auto v jedinej požičovni v Moskenes http://www.rentacar-moskenes.no/bil-uk.htm. Odporúčam skôr túto možnosť, keďže jedna cesta trajektom pre auto stojí skoro 80 eur. Treba ale rátať s tým, že v lete je záujem obrovský a rezerváciu si dohodnúť 2-3 mesiace vopred. Ujo je veľmi milý, komunikuje len cez sms alebo Facebook a ak budete mať štastie, dostanete auto plné rýb, ako my v marci. (tie ryby si vybral, ale smrádok nám nechal :) Ak chcete v lete dostať auto na trajekt, treba prísť do prístavu minimálne 1 a pol hodiny pred odchodom, lebo cestuje veľa ľudí a môže sa vám stať, že budete musieť čakať na ďalší. V zime tento problém nebol. Samotná cesta je pri peknom počasí príjemný zážitok, dokonca pri príchode do Moskenes nás vítala rodinka kosatiek.

Wildlife

Ubytovali sme sa doslova na konci sveta, v rybárskej dedinke Å, kde končí aj cesta E10, ktorá prechádza celým súostrovím. Ak túžite po naozaj nórskom ubytovaní, vyberte si Rorbuer – tradičné rybárske chatky, ktoré dnes prerobili na ubytovanie pre turistov. Čím viac vás bude, tým prijateľnejšia je cena. Chatka na 5 nocí pre 6 ľudí nás vyšla na niečo málo cez 1200 eur. Na malom móle pod chatkou každý deň pristávali rybárske člny s čerstvým úlovkom. Ak si trúfate na krabiu polievku, kilo krabov predávali za 50 NOK. Ráno vás budú budiť hluční susedia, a teraz myslím čajky, ktoré vlastne škriekali bez prestávky celý deň. Naschvál nepíšem deň aj noc, lebo noc tu vlastne ani nebola. Slnko síce zapadlo okolo jedenástej, ale o jednej už opäť vyšlo a väčšiu tmu ako u nás o ôsmej večer nečakajte. Dá sa to poňať ako výhoda, lebo na túru nemusíte brať čelovku a šoférovať sa dá bez problémov celú noc.

Vidieť sa dá toho na Lofotoch veľmi veľa

Od bielych pláží (najznámejšie Haukland a Kvalvika), cez rybárske dedinky (napr. Å, Reine, Hamnøy, Nusfjord, Henningsvær) po výstup na hrebene s najlepším výhľadom (Reinebringen, Hoven, Håheia, Tindstinden, Månen a veľa ďaľšich). Organizujú sa rybárske výlety, kde si ulovíte a pripravíte obed, môžete si požičať kajak alebo paddleboard či oddýchnuť si na plavbe do Trollfjordu alebo Reinefjordu. 

Å

Lofoty sú ideálne pre všetky vekové kategórie od detí, cez vášnivých turistov až po oddychuchtivých. Jediný, kto sa so mnou bol ochotný v tom teple škrabať po kopcoch, bol môj tatino. Podarilo sa nám zdolať Reinebringen, ktorý je považovaný za najkrajší výstup na Lofotoch. Cesta hore je veľmi strmá, nespevnená a všade sú výstrahy, aby ste neublížili sebe ani ostatným turistom. No pohlaď na ostrovy z vrchu skutočne stál za to. Po ceste sme stretli rodiny s deťmi aj akčných dôchodcov. Turistický vodcovia dnes odporúčajú menej navštevovaný Tindstinden, ktorý má rovnako krásne výhľady. Už pred odchodom som mala naplánovaný celodenný výlet na ostrov Værøy. Z Moskenes ide iba jeden trajekt denne tam a večer spať. Je to maličký ostrov, kde žije približne 750 ľudí a 60% z nich pracuje v rybárskom priemysle. Všetci čo na ostrov prídu sa vyberú na výstup na vrch Heia, z ktorého je krásny výhľad. A keďže sme mali potom ešte veľa času, prešli sme hrebeň krížom-krážom a hľadali puffinov, malé severské vtáčiky, ktoré by mali na ostrove loviť. Nevideli sme však ani jedného. Až v prístave som si potom všimla, že sa dá ísť loďkou ku bird cliffs, kde zrejme hniezdia. V jedinej kaviarni sme si potom dali kávu a colu a čakali do 22:45 na trajekt. Ak sa necítite na horskú turistiku, odporúčam výlet k jazeru Ågvatnet a pohodlná bola prechádzka z Reine cez Sakrisøy až do Hamnøy. Trvalo mi to ani nie 2 hodiny a to som si ešte odbehla k jazeru nad Reine, kde sa nachádza zásobáreň pitnej vody. Tri dedinky cez ktoré pôjdete sú na každej pohľadnici a výhľady sa menia za každou zákrutou. Osobne si myslím, že Reine je najkrajšia dedinka na svete. V zime zasnežené hory dotvárajú polárnu atmosféru a v lete sa odrážajú na vodnej hladine, až máte pocit, že sa pozeráte na obraz.

Čo sa týka dopravy, najpohodlnejšie je samozrejme auto. Ľahko sa dostanete takmer všade aj v prípade zlého počasia. Cesty sú dobré, ale úzke. Väčšinou idete 50km/h, prejsť 80 kilometrov môže trvať aj 3 hodiny a budete mať chuť stále zastavovať a vyťahovať fotoaparát. Keď som išla na výlet sama, vyskúšala som aj autobus. Lístok medzi Å a Reine stál 43 NOK a dá sa kúpiť kartou priamo v autobuse. Autobusy chodia cez všetky veľké mestečká a dediny, no chce to trošku viac plánovania, lebo chodia pomerne riedko, iba každé 2-3 hodiny.

Trajekt

Keďže sme mali k dispozícii kuchynku, tak sme si každý deň varili. Väčšinu sme niesli so sebou zo Slovenska a v Nórsku sme nakúpili minerálky, chlieb, jogurty, mlieko a sladkosti. Platí, že ak máte možnosť nakúpte už v Bodø, na Lofotoch obchodíky sú, ale ešte o niečo drahšie. Chlieb stál v 4-5 eur, jogurt okolo 2 eurá, mlieko 2-3 eurá. Reštauráciu sme tentokrát nevyskúšali žiadnu, po zážitku z Tromsø, kde sme za jednu pizzu, pivo, minerálku a muffin zaplatili 74 euro som si už netrúfala to riskovať. Ak predsa budete mať chuť na local food alebo nejaké rybky, v obchodoch dostanete sušené aj údené, rovnako na letisku v Osle.

V nedeľu sme opäť nasadli na trajekt a “Hade Norge”

Unavení a opálení sme sa tešili na tmavé noci a slovenské ceny :) Po mojej druhej návšteve týchto krásnych ostrovov, ktoré sa právom pýšia prívlastkom “najkrajšia časť Nórska” dúfam, že sa mi sem podarí ešte niekedy v živote vrátiť.

Komentáre Disqus