O Petrodvorci (Petergof), o zlatých sochách a o Petrovi Veľkom v Prešporku

Peter I. Veľký vybudoval Petergof (Петергоф). Honosné sídlo na brehu Fínskeho zálivu, neďaleko Sankt-Peterburgu (Санкт-Петербург, Petrohrad) známe najmä zlatými sochami v káskadovito usporiadanej fontáne. Vedeli ste však, že Peter I. ešte pred tým navštívil Prešporok (dnešnú Bratislavu)?

Peter I. Veľký a Prešporok

Hneď sa ospravedlním, že budem písať výhradne o Prešporku. V roku 1698 o Bratislave nikto ešte nechyroval a bol by nezmysel označovať mesto menom, ktoré neexistovalo.

Romantici ako Igor Janota tvrdia, že Peter Veľký prišiel do Prešporka, aby odkukal od tunajších lodných majstrov grify na stavbu vojenských riečných lodí (Igor Janota, Slávni ľudia v Bratislave, Marenčin PT, 2007). Bratstvo svätého Mikuláša, prešporský lodný cech, prišiel ku koncu 17. storočia s nápadom stavať tzv. polovičné galeje, o polovicu menšie bojové lode, ako sa bežne stavali (už len pre 100 mužov a 20 až 30 kanónov), v úzkom koryte rieky boli pohyblivejšie a obratnejšie. Táto hypotéza priamo nadväzuje na skutočnosť, že vo Voreneži na Done, v tom istom čase budovali Rusi vlastnú riečnu vojenskú flotilu. Trochu iný pohľad ponúkol Pavel Dvořák (Pavel Dvořák, Tretia kniha o Bratislave, Rak, 2010). Od roku 1686 bolo Rusko súčasťou Svätej ligy, spojeneckého zoskupenia bojujúceho proti Turkom v Európe. Úloha Rusov bola jednoducho komplikovaná. Rusi zamestnávali bojovými výpadmi Tatárov, aby sa nemohli pripojiť k Osmanom pri okupovaní Európy. Keď 9. marca 1697 vyrazila z Moskvy dvestopädesiat členná ruská delegácia na cestu po Európe, spojila hneď niekoľko cieľov. Okrem politicko-konzultačných, aj ekonomicko-podnikateľské. Rusi sa skutočne oboznamovali s výrobou morských, aj riečných lodí, s výrobou zbraní, s poznatkami z metalurgie, architektúry, aj umenia, rovnako však viedli politické rokovania a zisťovali aké nálady vládnu na Starom kontinente. Uhorsko neurotizovalo okrem Osmanskej ríše aj Tӧkӧliho povstanie, neskoršie vzbura Františka II. Rákocziho a nedohoda medzi katolíkmi a protestantmi. Peter Veľký správne tušil, že Rakúsko pripravuje mierové rokovania s Tureckom, takýto mier ohrozoval jeho plány v sporoch so Švédskom. Nech už to teda bolo akokoľvek, Prešporok navštívil (hoci jediný doklad o návšteve je len jeho zápis v cestovnom denníku, ktorý znie Byli v Prešpurke). Vrátil sa do Viedne a odtiaľ už priamo do Ruska.

 Spomienkou na putovanie po Európe sa stala výstavba unikátneho sídla: Peterburgu - Petrodvorca.

Antický panteón zlatých sôch a extra luxusné sídlo

Zlaté sochy hrdinov gréckych bájí, padajúca voda a milióny návštevníkov. Zabudnite, prosím, na obrázky s prázdnymi záhradami a okolím Veľkej kaskády (ako sa volá najväčšia a najznámejšia tunajšia fontána). Niečo také v dňoch, kedy je areál otvorený nezažijete. Tak ako vo väčšine sveta platí, aj tu zažijete výraznú prevahu návštevníkov z Ázie držiacich v rukách „obrázky tvoriace“ elektronické prístroje na krátkych, dlhých a ešte dlhších selfie tyčiach. Tento obraz ma stále znova a znova udivuje. Petergof Nepochybujem o tom, že ázijskí elektronickí giganti vyrábajú v rôznych verziách smartfóny a tablety vysoko kvalitné záznamové zariadenia. Ale žiadne z nich nie je fotoaparát. Kladiem si preto otázku, aké vysoké číslo dosahujú zlé, nečitateľné, nepozerateľné obrázky z tohto šialeného fotenia? Koľko ľudí zhíkne (falošnou) radosťou a obdivom nad týmito obrázkami z cestovania? Nikomu nechcem krivdiť, preto skonštatujem, že fotiť a pozerať sa tu je naozaj na čo. Tá Veľká kaskáda je fascinujúca. Stačí, aby na tie sochy zasvietilo slnko a zabudnete na to hemženie, bzučanie, okolo seba. Stačí, aby ste len málo poznali staré antické báje a povesti a medzi 37 sochami bezpečne spoznáte Persea, Venušu, Jupitera, Juno, Merkúra, Ganymédésa, Diskobolusa, Apollóna, Amora a Psyché, Pluta, Narcisa, Neptuna, Dianu... Pôvodné grécke a rímske sochy boli dokonalé. Ibaže tu ich zaodeli do zlata a oni sa stali hrdinskejšími, božskejšími, pohľadnejšími ako kedykoľvek pred tým. V kombinácii so striekajúcou a padajúcou vodou je to ilúzia niekde na pomedzí medzi realitou a snom.

Ako sa to začalo, ako to pokračovalo?

Všetko začal Peter I. v roku 1709. Vyhral voju vojnu nad Švédmi, získal prístup do Baltického mora a rozhodol sa, že po vzore šľachtických sídiel západnej Európy postaví niečo podobné v Rusku. Dominantu areálu, Veľký palác navrhol Domenico Trezzini v spolupráci s Johannom Friedrichom Braunsteinom a Michailom Grigorievičom Zemcovom a postavili ho v priebehu 11 rokov (1714-1725). Neskôr bol rozšírený o Monplaisir (menší palác) a areál doplnený o palác Marly a pavilón Ermitáž. Rovnako príťažlivé (ak nie dokonca ešte krajšie) sú záhrady vybudované na základe plánov Alexandrea Le Blond. Petergof

V súvislosti s dvoma spomenutými architektmi (D. Trezzinym a M.G. Zemcovom) sa hovorí, že projektovali v striedmom, zdržanlivom petrovskom barokovom slohu. Neviem, kto a kedy prišiel s týmto posúdením. Neviem a nerozumiem. Tunajšie baroko nijako nezaostáva za svojou podobou v strednej a v západnej Európe. Je ťažké, náročné, zlaté, valiace sa ako láva z aktívnej sopky, oblieva návštevníka masou vizuálnych podnetov, spútava ho až dusí svojou zdobnosťou, krásou, lesklosťou, bohatosťou. Nie je na tom nič zlé, ak si to viete vychutnať. Je to vizuálny zážitok, v ktorom s môžete rozpustiť ako zmrzlina na slnku. Svojím spôsobom je to úžasné. O to úžasnejšie, ak si uvedomíte, že toto miesto bolo na konci 2. svetovej vojny zničené „na kosť“. Z pôvodného sídla ostali len holé múry a reštaurátori vykopávali z ruín fragmenty, ktoré spätne dopĺňali do interiérov, aby ich doplnili o nové. Tá práca sa vyrovná stavbe kozmickej rakety. Výsledok je úžasný, nemá chybu a je o to fascinujúcejší, že každému návštevníkovi je jasné, že tu sa na ničom nešetrilo. Žiadne lacnejšie náhražky, žiadne opinkávanie jednoduchšími riešeniami.  

Záhrady, ách tie záhrady!

Často sa porovnávajú záhrady vo Versialles s týmito petrohradskými. Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Sú si samozrejme podobné, tak ako sú si podobní ovčiarsky psi, ale každá záhrada je iná. Ak interiér palácov hrozí návštevníka ubiť svojou krásou preklápajúcou sa do gýčového superbohatstva, tu premiéra finančných nákladov vynaložených na budovanie a udržiavanie záhrad stojí za hlboký obdiv. Nič tu nie je nudné. Všetko je „fresh“, čerstvé, zelené, svieže, zelené, farebné, chladivo osviežujúce. Desiatky a desiatky fontán, vysoké stromy, nízke kríky, rozľahlé trávniky, sochy, plastiky, architektúra, všetko je ako z dobre pripravenej pohľadnice. Úplne osobitnú kategóriu tvoria фонтаны шутихи (fontany šutichi) – fontány vtipálkovia. S návštevníkom žartujú, pretože nikdy neviete v akom intervale a z ktorého miesta začnú striekať. Najzábavnejšie na nich je to, že nespodobujú klasické fontány, ale sú súčasťou chodníkov, alebo lavičiek pozývajúcich na posedenie a odpočinok. Tak vás postriekajú, alebo aj nie J To, že tieto miesta obklopuje vždy dav zvedavcov pripravených s fotoaparátmi (mobilmi, smartfónmi, tabletmi) je úplne jasná vec! Petergof

Dvorec tak osobitý

Keďže interiéri palácov sú preplnené, rady ku vstupom dlhé, že doba čakania sa pohybuje okolo jednej hodiny, prečo sú záhrady poloprázdne? Možno preto, že záhrady majú plochu 800 ha (1 ha je 10 000m²) a možno preto, že väčšina návštevníkov je regulovaná turistickými sprievodcami, ktorí ženú svoje stádo od hihlightuhighlightu. Potom si kladiem otázku, aký zážitok si títo šprintéri kultúrneho dedičstva prinesú domov? Neviem. Toto miesto je osobité. Zaujímavejšie o to viac, že už presun k nemu (zvyčajne rýchloloďou typu Vostok, alebo Meteor po hladine Fínskeho zálivu) je zážitkom sám o sebe. Po lodiach, ktoré sem návštevníkov vozia by vďačne chňapol náš riaditeľ Múzea dopravy. Pamätajú hádam Brežnevovu tvár s nezrasteným obočím. S pokojom na duši som hľadel na všetky súčiastky týchto lodí, ktoré boli privarené (žiaľ zväčša šlo len o nejaké mriežky na prieduchoch s prúdiacim chladiacim vzduchom), ďaleko nepokojnejšie som pozeral na priskrutkované časti lode. Tie skrutky vyzerali akoby od radosti chceli zo závitov vyskočiť.

Pre zaujímavosť:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Historick%C3%A9_centrum_Petrohradu_a_souvisej%C3%ADc%C3%AD_skupiny_pam%C3%A1tek