Roky a roky vediem vnútorný dialóg s mojím kamarátom Igorom z Liptovských Sliačov. Keď sme ešte chodili do školy raz povedal: „Čo sú to za kopce tie Malé Karpaty! U nás sú hory!“ Ak vyrastiete na pomedzí Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, môžu sa vám zdať kopce s výškou pod 800 m n.m., nízke. Doslova kopčeky. S Igorom sme sa nevideli dávno, veľmi dávno. Stále mu však vysvetľujem, že aj tie naše „kopce“ majú svoje TOP miesta.
Malá Pec, Veľká Pec
Malá a Veľká pec. Zamieste veľmi nahrubo kašu z detskej krupice. Tak nešikovne, aby v nej boli hrudky, hrče a neviem aké iné nedefinovateľné tvary, ktoré by tam nemali byť. Nechajte tú kašu stáť a keď začne tuhnúť, rýchlo z nej začnite modelovať krajinku. Tak ako to robia modelári, ktorí chcú pre svoje vláčiky vytvoriť hory a skaly. Vrstvu po vrstve tvorte kopce, nezabudnite na holé skaly a jaskyne. Teraz si predstavte, že akýsi obor, skutočne veľký, ale naozaj veľký modelár sa takto hral za Vrbovým v Malých Karpatoch.
Presne za tým Vrbovým, v ktorom sa narodil Móric Beňovský a dnes pôsobí Braňo Jobus. Na menšom kopci, ale s veľmi peknými výhľadmi spravil akúsi „pergolu“, ktorú nazvali domáci Malá Pec. O kúsok ďalej spravil skutočnú dutinu, ktorú možno nazvať jaskyňou a volajú ju Veľká Pec. Dve pece blízko seba, každá iná, ale podobné sú si ako sestry.
Dobrovodský kras
Obidva skalnaté vrcholy patria do celku Dobrovodského krasu. Krasu nazvaného podľa obce Dobrá Voda, ktorá je známa svojím stredovekým hradom. Kras zahŕňa územie s rozlohou takmer 6 tisíc hektárov. Tvoria ho triasové vápence a dolomity.
Trias je zaujímavé obdobie. Podľa starého geologického členenia patrí do druhohôr. Jeho predchodcom bola prvohorný perm a nástupcom legendárna jura (áno, áno Jurský park a iné dobrodružné príbehy s dinosaurami v hlavnej úlohe). Označenie trias použil po prvý krát v roku 1834 nemecký geológ Fridrich von Alberti. Označil tak vrstvy pieskovcov, lastúrnych vápencov a slieňov (to je ten skalný miž-maž, čo vyzerá ako nešikovne vymiesený z krupičnej múky).
Život na súši v tomto období vyzeral trochu ako v teráriu, nemotorne sa tu hore dolu pohybovali obojživelníky (amphibia), plazy (reptilia), ale objavili sa prví dinosaury. Kvôli nášmu živočíšnemu druhu musím spomenúť, že vo vrchnom triase boli vystopovaní aj primitívni vačkovci a vajcorodé cicavce. Moriam dominovali amonity (z nich, ale len jedna línia, ktorá prežila veľké vymieranie na konci permu), belemity a kostnaté ryby. Tie dnes tvoria 90% druhov rýb, našich súčasníkov.
Pece z Dobrovodského krasu sú „trochu“ mladšie. Tvoria ich totiž neogénne zlepence a pieskovce. Geologicky teda spadajú až do treťohôr (terciéru). Podľa posledného prijatého datovania sa treťohory začali pred 65,5 miliónmi rokov a skončili pred 2,588 miliónmi rokov, teda na začiatku doby ľadovej.
Skamenené tajomstvá Veľkej Pece
Malá aj Veľká Pec sú ako skalnaté útesy cez, ktoré sa prelialo more úrodnej zeme. Neustúpilo späť, ale zamrzlo na svojom pevnom podloží. Kde je zem, tam je zeleň a zeleň sú stromy, stromčeky, kríky a rastliny. Ibaže tu, to pevné podložie neodbytne vytŕča von, alebo vytvára dutiny. Skalné dutiny, tak ako nás to učili už na základnej škole, vždy poskytovali chránené útočisko minimálne pre zver. Zaujímavé je, že paleontologickými nálezmi sa pýši len Veľká Pec. Možno pre malý priestor krytého skalného úkrytu na Malej Peci, tam nikto prieskum nevykonal. Nálezy z jaskyne pod vrcholom Veľkej Pece hovoria, že sa tu pohybovali medvede jaskynné, hyeny, divé kone, mamuty, soby a iné chladomilné zvieratá. Objavujú sa aj informácie o archeologických nálezoch (teda nálezoch svedčiacich o ľudskej činnosti, ale nie sú bližšie špecifikované).
Ako na tie Pece ?
Rázcestie, z ktorého sa cesta rozdvojuje smerom na Malú a Veľkú Pec je dobre prístupné po neznačených lesných chodníkoch z obce Prašník. Prípadne, ako to robia mnohí návštevníci, je možné nechať zaparkované auto pri rekreačnom stredisku Dúbrava (časť Prašníka) a po širokom chodníku vyšliapať k tabuli náučného chodníka. Trasa nie je značená Slovenským klubom turistov, nenájdete ju teda ani v bežných turistických mapách. Príliš som tomu neporozumel, pretože ide o atraktívnu a relatívne často navštevovanú destináciu vhodnú aj pre rodiny s deťmi.
V rôznych článkoch na internete sa uvádzajú aj GPS súradnice (48,632256 17,664375). Z neznámych dôvodov mi Locus destináciu lokalizoval v Jemene (vzdialenosť do cieľa cca 4.400 km). Nie, že by sa mi tá predstava treku cez dva kontinenty nepáčila, ale toľko žrádla pre psa, ktorý šiel s nami som so sebou nemal...
