Naplánoval som túru z obce Príbovce – Rakovo, cez obec Valča na Hnilickú Kýčeru a po hrebeni Malej Fatry ďalej na Hornú lúku a Veľkú lúku so zostupom cez Martinské hole a ukončením na železničnej stanici vo Vrútkach. Podľa máp mala trasa dĺžku 42,3 km a mala trvať 14 hodín. Predpovedaný čas som po predchádzajúcich skúsenostiach bral len ako orientačný a odhadoval som čas trvania túry na cca desať hodín.
Začínam
Ako zvyčajne moja cesta začala na stanici v Trenčíne. O 5:21 som vyrazil rýchlikom do Žiliny, kde som prestúpil na osobák do Vrútok. Vo Vrútkach som hneď prestúpil na ďalší osobák smerujúci do Hornej Štubne. O 7:31 som vystúpil na stanici Príbovce - Rakovo a vyrazil cez obec a neskôr okresné cestu do obce Valča. Približne desať minút po ôsmej som bol na rázcestí turistických značiek v obci Valča.
Z Valče na hrebeň
Vybral som sa po zelenej značke smerujúcej na Sedlo pod Hnilickou Kýčerou, aby som sa odtiaľ napojil na červené značku vedúcu po hrebeni Malej Fatry.
Trasa z obce Valča viedla po asfaltovej ceste cez dolinu Slovianskeho potoka.
Pred vstupom do doliny som ešte nakrátko zahliadol Veľkú Fatru čiastočne zahalenú v oblačnosti.
Celú cestu dolinou lemoval potok. Prešiel som okolo rekreačného zariadenia s rybníkmi a po približne po siedmich kilometroch som bol pri rázcestí Krčma.
Od rázcestia moja cesta pokračovala ďalej po štrkovej lesnej ceste k rázcestiu Zraz.
Z rázcestia Zraz som pokračoval po zelenej značke strmým lesným chodníkom na Sedlo pod Hnilickou Kýčerou.
Na Hnilickú Kýčeru
Po približne dvadsiatich minútach som dorazil na Sedlo pod Hnilickou Kýčerou. Sedlo bolo zahalené jemným oparom, ale dúfal som, že po vystúpení vyššie na hrebeň sa mi otvoria pekné výhľady.
Zo sedla som na predchádzajúcej túre pokračoval na Kľak. Tentokrát som sa vybral opačným smerom po červenej značke na Hnilickú Kýčeru. Počas stúpania na Hnilickú Kýčeru som mal výhľad na vrchol Úplaz, na ktorý som vystúpil na predchádzajúcej túre.
Pri stúpaní som cez medzeru v lesnom poraste uvidel v oblakoch zahalený Kľak.
Stúpanie na Hnilickú Kýčeru bolo strmé a musel som sa držať mimo chodníka, pretože tento úsek trasy bol veľmi klzký po predchádzajúcich dažďoch. Inak bola celá trasa suchá a bezpečná. Po pol hodine strmého stúpania som bol na vrchole.
Pokračujem po hrebeni
Zostup z vrcholu Hnilická Kýčera bol rýchly. Po ceste som stretol turistku stúpajúcu opačným smerom a o desať minút neskôr bežca smerujúceho oproti mne. Ďalšieho človeka – cyklistu - som stretol až pred Veľkou lúkou.
Počas zostupu do Sedla za Usypanou skalou som už v diaľke videl vysielače na Veľkej lúke. Trasa bola v tomto úseku príjemná s pozvoľným klesaním a občas som si aj pobehol.
Chvíľu po jedenástej som bol v Sedle za Usypanou skalou.
Pokračoval som ďalej po hrebeni do Sedla Majbíková. Chvíľami sa mi otvoril výhľad na Veľkú Fatru.
O pol dvanástej som dorazil do Sedla Majbíková. Najedol som sa, chvíľu si oddýchol a pokračoval ďalej v ceste.
Na Hornú Lúku
Ďalším bodom trasy bolo rázcestie Pod Hornou lúkou, z ktorého sa dá zostúpiť do Bystričky na jednej strane alebo smerom do Kuneradu na druhej strane. Ja som pokračoval ďalej po červenej značke na Hornú lúku.
Pred pol jednou som bol na Hornej lúke, kde ma už čakal namiesto lesa otvorenejší terén s prísľubom pekných výhľadov.
Na Veterné
Z Hornej lúky som pokračoval na vrchol Veterné. Chodník lemovali čučoriedky a miestami brusnice.
Pri pohľade späť som zahliadol Kľak.
Názov vrcholu Veterné je príznačný vzhľadom na podmienky, ktoré na ňom panovali. Z ofučaného vrcholu sú krásne výhľady na okolité kopce a doliny. Z Veterného som mal dobrý výhľad na vrch Kozol a môj ďalší bod trasy – Veľkú lúku.
Opäť som mohol v diaľke vidieť aj Kľak.
K Veľkej Lúke a na nej
Trasa na Veľkú lúku pokračovala miernym klesaním a pozvoľným stúpaním. Cestou som prešiel okolo vrcholového bodu Vidlica. Miestami bolo treba hlavný chodník označený červenou značkou obísť bočnými vychodenými cestičkami. Pred Veľkou lúkou som stretol cyklistu smerujúceho opačným smerom.
Veľká lúka je nezameniteľná vďaka vysielačom na nej.
Rýchlo som urobil pár fotiek a po krátkom zostupe som si dal na Chate Javorina malú kofolu.
Zostup do Vrútok cez Martinské Hole
Z chaty Javorina som pokračoval po žltej značke na Martinské hole. Cestou som stretol niekoľko turistov a cyklistov. Okolo druhej poobede som bol pri chate na Martinských holiach.
Serpentínami som zostupoval ďalej do doliny. Počas zostupu som mal výhľad na Martin, Vrútky aj Národný park Malá Fatra.
Po necelej hodine som prešiel okolo rázcestia pri partizánskom dele a kúsok ešte pokračoval v zostupe po žltej značke.
Pri požičovni ferratových setov som odbočil na cyklotrasu vedúcu do Vrútok.
Táto časť trasy viedla po asfaltovej ceste a približne po hodine vyústila pri vstupe do rekreačnej oblasti Martinky.
V cieli
Pol hodinu som ešte pokračoval cez obec a okolo pol piatej som bol na železničnej stanici vo Vrútkach.
Celková dĺžka trasy bola teda 42,3 km a prešiel som ju za deväť hodín.
Tentokrát som išiel svižnejšie vzhľadom na mapami predpovedaných štrnásť hodín. Ale určite sa dá trasa zvládnuť pokojným tempom za desať až jedenásť hodín
Po pätnástich minútach čakania na stanici vo Vrútkach som nastúpil na osobák do Žiliny, kde som prestúpil na vlak do Trenčína. Z túry som mal veľmi dobrý pocit. Počas kráčania po hrebeni som mal pekné výhľady do Turčianskej a Rajeckej kotliny a na Malú a Veľkú Fatru. Bol som rád, že som sa nenechal odradiť predpoveďou počasia, ktorá hlásila mierne prehánky a oblačnosť. Celý deň som využil zmysluplne a napriek veľkej porcii kilometrov si vlastne určitým spôsobom oddýchol a zrelaxoval.
Trasa túry je na nasledujúcom linku:https://sk.mapy.cz/s/pozucatora
-
O svoj zážitok z túry som sa rád podelil touto formou, ale chcel by som si nájsť kamarátku alebo kamaráta na podobné trasy ako bola táto.
-
Nejaké trasy, ktoré pôjdem nájdete aj v odkaze na linku nižšie. Chodím hlavne cez víkendy. Viac o mne v mojom profile. Ak sa bude chcieť niekto pridať na túru, tak napíšte a dohodneme sa.
-
Ďalšie plánované túry: https://sk.mapy.cz/s/nogusuzovu