Náš 26 deň na ceste sme strávili len cestovaním zo Švédska späť do Nórska. Ráno nám počasie stále neprialo ale ako sme sa presúvali ďalej na juh, začalo sa v poobedných hodinách konečne otepľovať a dostali sme sa až k nášmu nórskemu teplotnému rekordu 18°C. Malá nádej, že sme konečne unikli z nepriaznivého počasia.
Predchádzajúca časť TU
27. deň Vinnufossen, Atlantic Ocean road a Trollstigen
Ráno sme vyrazili k najvyššiemu európskemu vodopádu Vinnufossen. Nórske cesty nie sú príliš široké a cesty, ktorými sme šli boli aj na nórske pomery úzke. Ak šlo väčšie auto oproti nám museli sme často zájsť ku krajnici alebo aj cúvať a nájsť miesto aby sme sa mohli obísť. A aby toho nebolo málo všade okolo cesty a často i na nej sa potulovali ovce, ktoré si vôbec nelámali hlavu s tým, že okolo nich je premávka. Pokojne prežúvali a ležali i uprostred cesty. Dokonca sme raz na ovce natrafili v strede cesty v neosvetlenom tuneli. Bolo to prekvapenie ich tam stretnúť a rozhodne nič bezpečné. Ísť trochu rýchlejšie a nedávať pozor a asi by sme mali na večeru jahňacie a domov už len stopovali.
Dorazili sme k vodopádu a kvôli zlému počasiu sme videli asi polovicu z neho, čo ale i tak bolo úctyhodných 400 metrov. Aj keď sme za posledných pár dní prešli stovky kilometrov zlému počasiu sme úplne neušli. Už nelialo ako z krhly ale len mrholilo a miestami bola hmla. V Nórsku nám počasie nepraje a kvôli nemu vynechávame veľa zaujímavých miest.
- Aj Vinnufossen sme kvôli hmle nevideli v celej jeho kráse. Ak by ste ho niekedy chceli vidieť dajte si pozor, v tejto oblasti nájdete v google mapách dva vodopády s rovnakým menom (Vinnufjellfossen). My sme to mali poznačené ale i tak sme sa najskôr zmýlil, kým sme našli vodopád, ktorý sme hľadali. Vodopády sú neďaleko od seba a určite oba stoja za návštevu, ale ak by chcete vidieť ten najvyšší v Európe, tak ho nájdete pri ceste číslo 70, kde oproti nemu je parkovisko s informáciami o ňom.
Druhý vodopád s týmto menom je o pár kilometrov ďalej, musíte odbočiť z hlavnej cesty a pokračovať cez úzke cestičky a ak sa chcete dostať až k nemu musíte zaplatiť mýto za cestu asi 5 dedinskej triedy, čiže žiadna kvalita a nový asfalt nečakajte. Táto mýtna stanica nefunguje automaticky ako ostatné v Nórsku ale musíte platiť kreditnou alebo debetnou kartou.
Atlantic Ocean road
Od vodopádu sme pokračovali k Atlantic Ocean road. Cesta je postavená priamo nad Nórskym morom a spája desiatky malých ostrovčekov, ktoré sú niekedy tak malé, že slúžia len ako piliere. Most Storseisundet je skonštruovaný tak, že pri jazde po ňom máte pocit akoby ste sa blížili ku koncu mostu a mali z neho vypadnúť. V rôznych videách sme videli ako sa rozbúrené more prelieva cez most a vyzeralo to naozaj adrenalínovo. Tentokrát sme si priali búrku a rozbúrené more aby sme zažili okamih ako z videí no presne naopak sme mali pekné počasie. S vlnami či bez nich táto cesta je jedinečná a niet sa čo čudovať, že je cieľom tisíciek mototuristov. Dokonca podľa Nórov je tak jedinečná, že ju prehlásili za kultúrne dedičstvo, bola vyhlásená ako nórska stavba storočia a mnoho automobiliek na nej natáčalo svoje reklamy. Nášmu Oplíku sa tejto pocty pri výrobe nedostalo, tak sme mu tento zážitok museli dopriať my :).
Od kedy sme v Nórsku a počasie sa mení rýchlejšie ako stíhame tankovať, začali sme kontrolovať predpoveď každý deň a cestovať skôr tak trochu ako lastovičky za pekným počasím ako podľa nášho plánu. Na dnes hlásili ešte pekné počasie a od večera opäť silný dážď. Zvyšok dňa sme chceli stráviť niekde pri nórskej pláži s výhľadom na Atlantic road ale po tejto predpovedi sme vzali sme nohy na plecia a usúdili, že Trollstigen musíme prejsť ešte dnes ak chceme z Trolej cesty niečo mať a nie len sa predierať hmlou a dažďom. Po prejdení pár údolí najskôr začala padať len hmla ktorá sa však o chvíľu zmenila v dážď. Už sme si boli takmer istý, že troliu cestu neuvidíme kvôli nepriaznivému počasiu až pokým sme neprešli tunelom cez horu kde na opačnej strane na nás čakala krásna slnečná obloha. To nórske počasie...človek nikdy nevie čo môže čakať.
Trollstigen road - Cesta Trollov
Ešte pred začiatkom Trolej cesty sme sa zastavili v obchode s veľkým trojhlavým trolom a kúpili si pár suvenírov a nálepku na auto, ktorú sme chceli hrdo vycapiť na kapotu po zdolaní Trollstigenu.
- Trolia cesta sa dvíha od hladiny mora do výšky takmer 800 metrov a tvorí ju 11 serpentín na konci údolia Isterdalen. Zrejme najväčší postrach tejto cesty je pohľad na priepasť pod vami od ktorej vás oddeľuje len pár kameňov. Cesta je veľmi úzka tak ak sa dve autá stretnú na nevhodnom mieste neobíde sa to bez cúvania a vyhýbavého manévrovania.
Čo však nášmu Oplíku chýba do výkonu stráca na veľkosti tak sme sa s ním bez problémov doslova vopchali všade a pri ceste nahor sa nám občas podarilo zaradiť aj trojku. Užšiu cestu nad priepasťou sme zatiaľ zažili len v Talianskej Manarole, kde neboli žiadne zvodidlá, cesta sa pri okrajoch rozpadávala a mali sme pocit, že naozaj ide o život. Z vrcholu Trollstigenu je skvelý výhľad na celé údolie a autá. Popod cestu sa z vrcholu valí vodopád Stigfossen a dotvára skvelú panorámu okolia. Mali sme šťastie, že hmla ustúpila a mali sme možnosť vidieť celé údolia.
Už sa zvečerievalo a tak sme zišli do nižšie položených miest, kde tak nefúkalo a našli si miesto na prenocovanie. V Nórsku sme mali v pláne zostať už len niekoľko dní a tak sme sa rozhodli si zajednať trajekt do Dánska. Pri plánovaní cesty a sledovaní cien sa zväčša cena prepravy pohybovalo okolo 75-80€ no teraz na nás vyskočili sumy okolo 200€. S rezerváciou miesta sme čakali pridlho a tak ceny vyskočili nehorázne nahor. Skúšali sme rôzne kombinácie dátumov a prístavov a hľadali najlepšiu možnosť prepravy.
- Po malom prieskume trhu sme našli trajekt za prijateľnú cenu 101€ o 3 dni z Kristiansand do dánskeho Hirtshals. O málo drahšie ako sme rátali ale stále lepšie ako 200 euro.
Tri dni nám nestačili na návštevu všetkého čo sme v Nórsku ešte chceli vidieť ale kvôli počasiu sme toho vynechali už toľko, že sme si boli istý, že sa sem určite vrátime a vynahradíme si to.
28.deň Borgund Stave Church, Lærdal Tunnel a nedosiahnutá Trolltunga
Ráno sme si na raňajky dali palacinky s nutelou a banánom a vyrazili k Borgundskému kostolu. Tento typický nórsky drevený kostolík má vyše 800 rokov a bez rekonštrukcie sa zachoval až do dnes v pôvodnom stave. Presne takto sme si predstavovali severské kostoly - s maketami vikingských lodí na streche a stenami posiatymi runovým písmom.
- Od kostolu sme si to namierili k Lærdal tunelu, ktorý je najdlhším cestným tunelom na svete. Ešte pred jazdou cez tunel sme chceli vidieť starú cestu nad tunelom, ktorá mala byť aj v lete pokrytá snehom. Uzučká cesta viedla cez kamenistú krajinu so super výhľadmi na okolité údolia.
Okolo cesty síce neboli kopy snehu ako sme čítali na fórach ale zamrznuté jazerá s malou snehovou pokrývkou sa tu udržali.
- Po prejdení horskej cesty sme chceli vidieť aj Lærdal tunel a tak sme sa cezeň v vracali späť. Tunel je dlhý 24,5 kilometre a pýši sa titulom najdlhšieho cestného tunelu na svete.
Vo vnútri tunela sú malé jaskyne vysvietené modro žltými farbami, ktoré majú pripomínať denné svetlo a stimulovať vodičov aby v monotónnej jazde v tme nestratili koncentráciu. Bolo zaujímavé ísť tak dlho v tunely a vidieť svetelnú dekoráciu ale keby si máme vybrať znovu len jednu cestu tak by sme šli skôr cez horský prechod plný výhľadov a trochu akčného šoférovania úzkymi cestami. Pre milovníkov jazdy je to to pravé a oveľa vhodnejšie ako tunel :). Keďže sme sa cez tunel vracali späť, tak hneď ako sme z neho vyšli sme sa na kruhovom objazde otočili a šli cezeň znova aby sme sa vrátili na našu pôvodnú trasu. Ísť cez horskú cestu s pár obchádzkami a dva krát cez tunel nás stálo takmer 90 kilometrov a v podstate sme sa ani nepohli z miesta ale videli sme čo sme chceli a to je to hlavné :).
Naša ďalšia zastávka Trolltunga nás veľmi sklamala a pravdivo o nej nenapíšeme asi nič pozitívne. Vedeli sme, že tie super fotky ako ľudia sedia a meditujú sami na kraji trolieho jazyka sú tak trochu zavádzajúce, pretože na túto fotku sú tam davy turistov a rady ako na teplé rožky a neprichádza do úvahy aby si niekto len tak posedel na kraji útesu a vychutnal okolitú atmosféru, pretože za ním netrpezlivo čakajú ďalší ľudia.
- Je to trochu ako pri fotke na občiansky preukaz - úsmev, cvak, ďalší prosím.
Nechali sme si poradiť aby sme na Trolltungu určite nešli cez víkend keď je plná turistov a šli tam pred večerom, prespali tam a ráno mali viac času len pre seba a bez davov ľudí. Plán to bol super len mal jednu malú chybičku - ďalšie desiatky (možno i stovky?) ľudí mali podobný plán ako my. Dolné parkovisko bolo na komplet plné a na hornom bolo len posledných pár miest voľných. K nespočetnému množstvu áut sa ešte pridali ľudia, ktorý na Trolltungu prišli na bicykloch, taxíkmi alebo pešo a tak štartovacie miesto na túru vyzeralo ako keby tu rozdávali niečo zadarmo a konala sa autogramiáda minimálne Brad-a Pitt-a. Plné parkoviská a od parkoviska sa tiahla húsenica ľudí smerom k Trolltunge. Na takéto davy ľudí sme pri túlaní sa severom neboli zvyknutý a vedeli sme, že z kľudnej túry prírodou toho asi veľa nebudeme mať.
- Čerešničkou na torte bola cena parkovného od 300 do 600NOK. Pri cene 600NOK za 24 hodinové parkovné absolútne neprichádzalo do úvahy, že by sme na Trolltunge prenocovali a i tak väčšinu cesty sa pozerali ľuďom na chrbát.
Po zistený, že takto v tomto období budú zrejme vyzerať aj ostatné túry na najznámejšie miesta na juh Nórska ako Kjeragbolten alebo Pulpit Rock sme sa dobrovoľne nasilu rozhodli, že radšej využijeme zvyšný čas a navštívime menej známe miesta a tieto najviac turisticky propagované nám nikde neujdú a nabudúce budeme mať snáď viac šťastia.
29.deň a 30. deň Buarbreen, Suleskard, Kristiansand a trajekt do Dánska
Hneď ráno sme šli k ľadovcu Buarbreen. Ľadovce nás fascinovali už na Islande a pri pomyslení, že sa možno čoskoro vytratia sme si ich nechceli nechať ujsť ani v Nórsku. Túra k ľadovcu bola jednoduchá prechádzka popri horskom potoku. Prialo nám počasie a výhľad na modrú masu ľadu valiacu sa dolu svahom nám spríjemňovali kone pasúce sa v údolí. Rozhodnutie ísť sem namiesto Trolltungy sme nakoniec vôbec neľutovali :).
Náš predposledný deň v Nórsku sme si naplánovali tak, aby sme sa dostali čo najbližšie ku Kristiansandu aby sme stihli náš trajekt do Dánska. Vybrali sme sa cez horské prejazdy s výhľadmi na krajinu, kde sme si užívali jazdu naprieč Nórskom a mali namierené k Suleskard, panoramatickej horskej ceste, ktorá je otvorená len v lete. Cesty okolo Suleskard boli úzke, takmer jednoprúdové s občasnými pruhmi na obchádzanie proti idúcich áut. Všade okolo cesty sa pásli stáda oviec a krajina bola pokrytá machom sýto zelenej farby. Nevedieť, že sme v Nórsku by sme tipovali, že sme na Islande. Na noc sme si našli skvelé miesto na konci malej poľnej cesty hneď pri jazere. Bolo to asi najlepšie miesto na ktorom sme kempovali v Nórsku. Rozložený stan na brehu kryštálovo čistého jazera s výhľadom na hory.
Ráno sme mali dostatok času, Kristiansand bol vzdialený len 2 hodiny a tak sme si do obeda mohli vychutnať trochu leňošenia pri jazere a mali čas si uvariť obed. Do Kristiansandu sme dorazili práve včas aby sme len zistili informácie o nalodení, nechali si preplatiť tax refund za nákupy v Nórsku a postavili sa do kolóny áut na nalodenie. Všetko prebiehalo rýchlo a jednoducho. Počas plavby opäť začalo pršať a húpanie lode nás uspávalo. Po 2 a pol hodinách plavby sme za sebou mali Nórsko a vylodili sa v Dánsku.
Zhrnutie
- V Nórsku sme počas cesty zo severu na juh použili asi 5 krát malé trajekty cez fjordy. Občas sa dalo trajektu vyhnúť ale cesta okolo fjordu by nakoniec možno vyšla nákladnejšie a bola zdĺhavá. Ceny za trajekt pre auto a dve osoby sa pohybovali od 12 do 20€.
- Tiež sa nám vyplatilo ak to bolo možné zbehnúť na nákup a hlavne natankovať do susedného Švédka. Aj keď sme najazdili o niečo viac kilometrov rozdiel v cenách pohonných hmôt bol veľký a oplatilo sa to.
- V Nórsku na cestách funguje automatický mýtny systém, do ktorého sa odporúča pred cestou zaregistrovať, viac sa môžete dočítať tu: http://www.autopass.no/en/about-autopass. Ceny mýta sú rôzne, nedá sa im vyhnúť a absolútne nezávisia od kvality cesty. Niekedy sme za malý kúsok hroznej cesty platili viac ako za nové tunely. Na našej ceste zo severu na juh Nórska sme minuli na mýtnom do 50€. Faktúra nám príšla asi po 2 mesiacoch.
- Obzvlášť v Nórsku sa oplatí dodoržovať rýchlosť, na niektorých miestach sú časté radary a pokuty sú na slovenské pomery astronomické.
Naše cesty môžete sledovať na facebookovej stránke Spolu na cestách - Together on roads: https://www.facebook.com/togetheronroads/
