O papradnianskej doline, alebo Drevo tvorí dejiny

-mh- - 29.5.2014

Nebude to len o rázovitosti a írečitosti, koniec koncov, ktorá slovenská obec nie je rázovitá a írečitá?

Výmysly z nejakého Bruselu bežného občana, ktorý nebýva práve vo veľkomeste, veľmi neznepokojujú. Do pálenky, zabíjačiek a nedeľného futbalu si beztak kecať nenechá a keď už sa oňho niečo zvonku obtrie, bude to maximálne nejaká dotácia na novú bytovku, ktorá mu mierne pozmení výhľad z obývačky. To by sme si mohli povedať, ak by ste chceli len tak nahrubo spoznať napríklad také Papradno.

Že nepoznáte Papradno?

Najväčšia obec v okrese Považská Bystrica, oblasť Javorníkov, ktoré sú súčasťou CHKO Kysuce. Obec leží a podriemkava si v povodí rieky Papradnianka, ktorá sa o niekoľko dedín a kilometrov ďalej vlieva do Váhu. A zvyšok je ako v tej pesničke, ktorá nám na zábavách hrá aj dvadsaťkrát v kole: „Máme kino, máme hospodu a v obci všeobecnou pohodu.“

Pre viac zvedavého návštevníka-turistu, nebodaj aj historika-amatéra, máme okrem vrúcneho prijatia aj ďalšie zaujímavosti. Turistov bude zaujímať niekoľko kilometrov vzdialená osada Podjavorník a jej okolité kopce popretkávané zopár chodníkmi s nízkou až strednou turistickou náročnosťou. V zime je z toho vyhľadávané lyžiarske stredisko, pravda, ak budete mať to šťastie, že bude práve v prevádzke. Ak nie, jednoducho zapijete smútok v niektorom z miestnych lokálov.

Dejiny

Ešte lepšie to ale bude, ak sa začnete zaujímať o trochu papradnianskych dejín. Dolina bola osídlená už v dobe kamennej. Na okolitých vrchoch bolo niekoľko pozoruhodností, napríklad signalizačná stanica. Na vrchu s názvom Žilín, na ktorý sa viaže väčšina miestnych povestí, sú ešte aj dnes rozoznateľné zvyšky trojnásobného obranného valu a zvláštne mohylové útvary. Oficiálne tu ale neprebehol žiadny archeologický výskum. Nechajte zapracovať fantáziu, čo všetko sa po ľuďoch púchovskej kultúry môže ukrývať pod nánosmi zeminy.

Markantnejšie sa Papradna dotkla až valašská kolonizácia. Obec vtedy patrila pod bytčianske panstvo a nasledujúcich pár storočí to išlo podľa zabehnutého nevoľníckeho scenára: kosenie lúk, sušenie trávy, stavanie kolíb v horách, pasenie oviec a iných hospodárskych zvierat, no najmä lesné práce a ťažba a spracovávanie dreva. S drevárstvom je spojená celá dolina – susedná dedina Brvnište dostala podľa drevených brvien meno a v Stupnom je už celé veky píla.

Papradnianske drevo

Papradnianske drevo však bolo celebritou ešte skôr – podľa španielskych historikov ho mali v obľube aj španielski a talianski lodiari. Nedávny výskum španielskych kráľovských archívov dokonca potvrdil domnienku, že pri výstavbe minimálne dvoch lodí z Kolumbovej objaviteľskej flotily boli použité „masteleros di pueblo Papradini“, čiže sťažne pochádzajúce z dediny Papradno. Kúsok našich lesov teda v roku 1492 zohral kľúčovú úlohu pri objavení Ameriky. Papradnianske drevo tvorí dejiny!

A ďalej klasika. Neskorobarokový rímskokatolícky kostol, úprava koryta Papradnianky, elektrifikácia a plynofikácia obce... Vlastne áno, to už k rázovitosti a írečitosti celkom nepatrí, ale koho to trápi? Dáme si to ešte raz a potom sa dvíhame, aby sme stihli ten nedeľný futbal...

Autor foto: Detor

Komentáre Disqus