+8
12
S leteckými haváriami je to ako s deravým zubom. Ak máme deravý zub, tak sa jazykom neustále ubezpečujeme, že je deravý a že bolí naďalej. Lietame, lietame s podvedomým strachom z toho, čo sa môže stať a letecké havárie si pripomíname so železnou pravidelnosťou. Tento rok si Bratislava pripomína hneď dve veľké letecké nešťastia. V oboch prípadoch bolo hlavným protagonistom obľúbené a dlho používané lietadlo Iljušin IL 18. O tom ako to teda bolo v roku 1966, v roku 1976 a ešte aj v iných rokoch, ktoré nie sú teraz jubilejné, ale do leteckej histórie Bratislavy sa zapísali, bude ďalšie rozprávanie.
Rok 1966, v ktorom aj nízke kopce boli dosť vysoké, aby zavadzali lietadlu
Lietadlo bulharskej leteckej spoločnosti Balkan IL 18, ktoré odštartovalo z bratislavského letiska o 16,33 havarovlo asi o štyri minúty po štarte nad malokarpatským kopcom Kozí chrbát v katastri obce Sv. Jur. Na jeho palube bolo 78 cestujúcich a 8 členov posádky. (Kronika Slovenska 2, str. 412). Kronika Slovenska je na bližšie informácie o jednej z najväčších leteckých katastrof na území Československa skutočne skúpa. Viac o havárii rozpráva tabuľa pri pietnom mieste na Sakrakopci. K havárii došlo dňa 24. 11. 1966 kedy lietadlo spoločnosti TABSO linky LZ 101 na trase Sofia – Budapešť – Praha – Berlín pre nepriazeň počasia neplánovane pristálo v Bratislave. O 16.20 hod. dostalo po zlepšení poveternostných podmienok povolenie na odlet. O niekoľko minút narazilo do Sakrakopca. Zahynulo 82 ľudí na palube – 74 cestujúcich, 8 členov posádky, 63 mužov, 18 žien a 13-ročný chlapec.
Na mieste tragédie vzniklo pamätné miesto so symbolickým pomníkom. Pred pár rokmi Slovenský klub turistov vyznačkoval novú trasu vedúcu z Bieleho kríža v Malých Karpatoch do Ivánky pri Dunaji (k miestu havárii Štefánikovho lietadla, o tejto udalosti bude ešte reč). Z Bieleho kríža je miesto vzdialené asi 20 minút.
.JPG)
Rok 1976, kedy sa v plytkom jazere utopilo lietadlo
Dopravné lietadlo Československých aerolínií typu IL 18 s imatrikuláciou OK-NAB 28. júla 1976 pri približovacom manévri nad bratislavským letiskom havarovalo a spadlo do jazera Zlaté piesky asi kilometer severozápadne od okraja lestiska. Pri havárii zahynulo 70 cestujúcich a šiesti členovia osádky, z potopeného trupu sa podarilo vyslobodiť troch ranených. Príčinou nehody boli hrubé chyby techniky pilotáže, keď zlyhal jeden zo štyroch motorov. (Kronika Slovenska 2, str. 461)
Kronika Slovenska je tentokrát trochu presnejšia. Pravdou je, že o havárii sa toho veľa nenarozprávalo. V novinách sa objavila správa, že preživší z lietadla si "súdružsky" pomáhali pri záchrane svojich životov. Po páde komunistického režimu sme sa dozvedeli, že pomoc bol boj o život, v ktorom zvíťazili najšikovnejší. V 80-tych rokoch 20. storočia, sme sa chodili ako dorastenci z potápačského klubu Sphyrna potápať na Zlaté piesky. Na mieste tragédie sme našli ešte po 10 rokoch disk z predného kolesa, rebro z trupu a nejaké dráty. Keď som bol fotiť tento rok miesto, ktoré sme tak dobre poznali, zistil som, že mnohé sa zmenilo. Holý a pomaly sa zvažujúci breh na "neplatenej strane" jazera, sa zmenil na stromami zarastený a pomerne príkry. Údajne niekde pri jazere je aj pietne miesto obetiam. Nenašiel som ho.
Rok 1919, rok, ktorý nás obral o jedného z mála skutočných slovenských politikov
Ak zahynie pri leteckej havárii významná osobnosť, skôr či neskôr sa objavia konšpiračné teórie, prečo sa to stalo. Tak je to aj so 4. májom 1919 keď v Ivanke pri Dunaji zomrel M. R. Štefánik. O tom, že sme prišli o jedného z najvýznamnejších slovenských politikov nie je pochýb. Čo bolo príčinou pádu bombardovacieho dvojplošníka Caproni CA33 je trochu záhadou. S veľkou pravdepodobnosťou ho nezostrelili ani Česi, ani Maďari, ale šlo najskôr o nešťastnú súhru náhod spojenú s nepriazňou počasia a technickými nedostatkami lietadla. Možno zohrala svoju úlohu aj neznalosť polohy letiska a jeho okolia.
Na mieste havárie je vybudované pietne miesto, ktoré si skutočne osobnosť tohto významu zaslúži. Pyramída, kopírujúca svoje veľké egyptské sestry, obložená travertínom a obohnaná zákopom stúpajúcim do ochranného valu. Úcta k priateľovi a cit pre architektúru viedli autora diela Dušana Jurkoviča k vytvoreniu miesta, ktoré je pripomienkou smutnej udalosti, ale súčasne aj krásnym miestom, ktoré stojí za to navštíviť. Kópia lietadla, v ktorom Štefánik zomrel sa nachádza v odletovej hale bratislavského letiska M. R. Štefánika. Svojím spôsobom, to môže problematiky znalá verejnosť vnímať ako čierny humor.
1999, rok keď sa Jastrab zrútil počas leteckého dňa
Bolo to 6. júna 1999, keď v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD'99 na bratislavskom po druhý krát predvádzal Graham Wardell, 45-ročný pilot cvičný prúdový stroj Hawk 200 spoločnosti British Aerospace. Pilot počas leteckej ukážky narazil prúdovým lietadlom v rýchlosti asi 500 až 600 km za hodinu na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov. Nárazy polámali lietadlo na niekoľko kusov, jeden z nich zasiahol 35-ročnú Bratislavčanku, ktorá zraneniam podľahla. Mladá žena sa počas leteckého dňa opaľovala na streche garáže na ploche letiska. Smrteľne ju zasiahol kus lietadla, ktorý sa odtrhol pri dopade na zem. Celková bilancia tragédii bola 2 mŕtvi a 15 zranených.
1977, iná tragédia pri Ivánke pri Dunaji
Táto by mohla mať podtitulok "keď dolietali poštári". 11. februára 1977 krátko po polonoci odštartovalo z Prahy Ruzyně lietadlo Iljušin IL 14 OK-OCA. O niečo viac ako o hodinu už bolo 4 km pred prahom pristávacej dráhy letiska Bratislava a súčasne j v rádiovom kontakte s dispečerskou vežou. Veža hlásila lietadlu, že príliš rýchlo klesá. Tri kilometre pred dráhou posádka hlási: "Dráhu nevidíme." Nasledovala otázka veže: "Vidíte navádzačku?", odpoeveď znela: "Vidíme." Posádka dostala povolenie na pristátie, ale viac sa neozvala. Lietadlo vo výške 8 – 9 metrov nad zemou zachytilo podvozkom stromy. Po pár desiatkach metrov došlo ku kontaktu so zemou, pri ktorom sa odtrhla predná podvozková noha. Kĺzavý pohyb lietadla sa zastavil 1800 metrov pred prahom pristávacej ráhy. Zomreli dvaja členovia posádky ČSA, dvaja pracovníci pošty Košice 2. Prežil veliteľ lietadla.
Po posúdení situácie bol veliteľ zbavený pred súdom viny. Nikdy viac sa už k lietaniu nevrátil. V okolí letiska túto haváriu nič nepripomína. Toto lietadlo s poštou viezlo okrem iného čerstvé vydanie Rudého práva na Slovensko. Bolo povinnosťou pošty zabezpečiť, aby sa aktuálna stranícka tlač (noviny KSČ) dostali ráno do novinových stánkov.
.JPG)
1926, vianočný čas v znamení pádu vojenského lietadla
Pamätník, ktorý vznikol neďaleko „Štefánikovej pyramídy“ pri obslužnej komunikácii na vonkajšom obvode letiska, pripomína haváriu zo 16. Decembra 1926. Pilot Antonín Valeš, príslušník 31. Stíhacej lety, na Avii B-21 prelietal vo výške asi 700 m v blízkosti dnešnej pristávacej dráhy. V tej chvíli sa v lietadle vznietilo palivo. Pilot klesol na výšku 5 m a vyskočil z lietadla. V Divíznej nemocnici, kam ho previezli, mu amputovali nohu. Žiaľ, ostatným mnohopočetným zraneniam ešte v ten deň podľahol. Pochovali ho 23. decembra v rodnom Panenskom Týnci. Pamätník bol obnovený v roku 2011 z iniciatívy Slovenského leteckého zväzu generála Dr. M. R. Štefánika.
V Bratislave a v jej okolí sa stalo viacero leteckých nehôd. Jedno z pamätných miest, o ktorom v tomto článku nie je reč je venované pádu záchranárskeho vrtuľníka na Polian kach. Za chrbtom útulku Slobody zvierat. Nie tú tu teda spomenuté všetky havárie. Hádam to ani nie je nutné.
