Podnestersko alebo Podnesterská moldavská republika? Neuznaný štát

Jozef Terem - 25.6.2017
Podnestersko je celkom určite najmenej známou a vôbec najmenej navštevovanou krajinou Európy. Hoci aj toto samotné tvrdenie "krajina Európy" je diskutabilné. Prečo? Lebo ju vlastne nikto ako samostatnú republiku neuznáva...
Aká je teda skutočnosť? Podnesterská republika alebo Podnestersko s hlavným mestom Tiraspol je ruskojazyčný región, ktorý je ešte stále skutočným skanzenom Sovietskeho zväzu so sochami Lenina, kosákmi a kladivami.

Územie Podnesterska je vtesnané medzi Moldavsko a Ukrajinu

Je pritom dlhé približne len 200 kilometrov a miestami široké len niekoľko kilometrov. V podstate ide o bývalé územie Moldavska, ktoré vyhlásilo nezávislosť a je obývané prevažne ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Už od deväťdesiatych rokov je de facto samostatné pod názvom Podnesterská moldavská republika, formálne však je stále súčasťou Moldavska. Nepatrný kúsok zeme, ktorý má svoju vládu, vlajku, hymnu a dokonca aj menu a armádu. Napriek tomu ho neuznáva žiadny štát OSN, ale iba takisto neuznané vlády Južného Osetska a Abcházska. Ak niekto hovorí o Bielorusku ako o komunistickom skanzene, tak asi ešte nebol v Podnestersku. Dodnes je snáď jediným štátom, ktorý má na svojej vlajke a aj štátnom znaku kosák a kladivo. Leninove sochy tu nájdeme skutočne veľmi často a ešte zopár rokov dozadu uvádzali na svojich blogoch cestovatelia, že sa tu stále objavovali aj typické komunistické heslá známe aj z našich minulých čias. Tieto heslá sme tu už v čase našej návštevy nevideli, no sochy Lenina boli stále početné.
Podnestersko, Tiraspol
Heslá oslavujúce komunizmus nahradili heslá o nerozlučnom priateľstve s Ruskom. Na druhej strane, na tom už ale nie je nič divné, keďže v podstate sme sa tu aj cítili ako na ruskom území.
Hoci úradným jazykom je aj moldavčina (no písaná cyrilikou) a popri nej aj ukrajinčina, hlavným dorozumievacím jazykom je ruština. V Podnestersku pritom žije na ploche 4 163 km² približne 555 000 obyvateľov.

Pozrime sa však, k čomu tu vlastne prišlo

Podnestersko vyhlásilo svoju samostatnosť už v roku 1990, ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Impulzom boli snahy niektorých moldavských politikov pripojiť krajinu k Rumunsku, s ktorým má Moldavsko spoločný jazyk a aj históriu spred čias komunizmu. Na začiatku 90. rokov totiž zaviedli moldavčinu ako úradný jazyk, nariadilo sa písanie latinkou a veľmi obmedzilo užívanie ruštiny. Všetky tieto kroky boli namierené proti početným ukrajinským a ruským menšinám, ktoré tu od 2. svetovej vojny žili. Rovnako sa zachovali moldavské nacionalistické politické strany k zvláštnemu etniku Gagauzov, ktorí sú vraj tureckého pôvodu. Tým tiež zamedzili referendum o nezávislosti. V tú chvíľu sa situácia vyhrotila.
Podnestersko, Tiraspol
Pre Moldavsko bola oblasť v okolí rieky Dnester, ktorá prakticky tvorí takmer celú západnú hranicu Podnesterska, veľmi ekonomicky a strategicky dôležitá. Nachádzali sa tu významné objekty, ako elektrárne a továrne. Nanešťastie pre Moldavcov práve tento kus zeme prešiel už počas 2. svetovej vojny silnou rusifikáciou. Približne 300 000 Rumunov bolo deportovaných na Sibír alebo do Kazachstanu. Deportácie národov boli v čase Stalina na území Sovietskeho zväzu celkom bežné. Do okolia rieky Dnester sa potom nasťahovali početné skupiny Rusov, ktorí krajinu "kolonizovali" a početne prevýšili moldavské obyvateľstvo. A v takomto etnickom rozpoložení sa ocitla krajina aj začiatkom 90. rokov. Prebehla aj krátka vojna medzi moldavskou armádou a separatistami, za ktorými však stála 14. sovietska armáda generála Lebedeva. Moldavsko tak nemalo šancu a územie okolo rieky Dnester si udržalo od Moldavska samostatnosť a ruský ráz, ako tomu aj bolo za čias Sovietskeho zväzu. Centrálna vláda v Kišiňove tu tak nemá absolútne žiadnu kontrolu.

Návšteva tohto komunistického skanzenu naozaj stojí za to

Cesta do tejto Podnesterskej separatistickej republiky má však svoje úskalia. Tým, že idete do samostatnej krajiny východného bloku, čaká vás pomerne zdĺhavá procedúra na hranici. Tú komplikujú striedavo colníci na jednej alebo druhej strane. Mal som aj trochu obavy, lebo v cestopisoch starých niekoľko rokov sa píše, že často cudzinci nebývajú vpustení do krajiny alebo treba dať vysoké úplatky. Myslím, že dnes je už všetko jednoduchšie a ako sa Rusko snaží si zlepšiť imidž vo svete, tak v tomto ho nasleduje aj Podnestersko. Napriek tomu, že sme tu boli len krátko a po celý čas prakticky len v hlavnom meste Tiraspol, som z tejto "mini krajinky" nemal vôbec zlý pocit. Dokonca by som povedal, že mesto a aj krajina na mňa pôsobili o dosť čistejšie a usporiadanejšie ako samotné Moldavsko. Ťažko povedať, či ide o efekt tzv. Potemkinovej dediny, no na prvý pohľad to vyzerá tak, že ľudia si tu žijú pokojne a v harmónii. Niet sa asi čomu čudovať, veď krajinka sa teší tichej podpore Ruska, predovšetkým lacnému plynu, čo má samozrejme aj vplyv na životnú úroveň.

Hlavné mesto Tiraspol

S približne 160 tisíc obyvateľmi si dodnes uchoval Tiraspol typicky sovietsky ráz. No všetko je čisté, usporiadané a vôbec nie ošarpané. Mesto bolo založené ruským generálom Alexandrom Suvorovom ešte v roku 1792. Historické stavby sa tu prakticky nezachovali žiadne, alebo aspoň ja som na žiadne nenatrafil. Dnešné bloky panelových sídlisk, reprezentatívne budovy v sovietskom štýle, tank aj sochy Lenina pripomínajú skôr časy nám známe spred 30 rokov. Tak nato zvyknú upozorňovať všetci návštevníci a pripomínať to. A kvôli tomuto sa sem skutočne oplatí prísť. Akoby tu zastal čas. Rozhodne sa však nejedná o mesto škaredé alebo spustnuté. Je tu cítiť energiu, vidno množstvo mladých ľudí a sebavedomie z ľudí priam srší. Rusi tu tvoria dnes takmer polovicu obyvateľstva mesta a možno aj preto je tu cítiť hrdosť.

Značka Sheriff

Zaujímavé bolo, že všetkému tu dominuje značka Sheriff. Pod touto značkou sa v krajine čapuje benzín, predávajú televízory a rovnako sa volá aj miestny futbalový klub - Tiraspol Sheriff. Sheriff je tiež miestny telekomunikačný operátor, pod rovnakým názvom tu nájdeme supermarkety aj kasína. Majiteľom je vraj jeden zo synov prezidenta.
Sheriff, Tiraspol
Ešte treba poznamenať, že menou je tu podnesterský rubeľ. No je vraj bežné, že obchody prijímajú tiež ukrajinskej hrivny, moldavské lei, prípadne ďalšie meny. My sme však peniaze zamenili v jednej z mnohých miestnych zmenární. Ak sa ale chcete vyhnúť problémom, zameňte si len toľko peňazí, koľko miniete. 
Podnesterský rubel
Komentáre Disqus