Tri týždne cestovania po Rumunsku - 2.časť

Barbora Chromiaková - 16.6.2017

V rumunsku vám odporúčam si okrem aktuálnej mapy v navigácii kúpiť aj papierovú mapu s čo najčerstvejším dátumom vydania. Ani to vám však nezaručí, že sa nestratíte či už v horách alebo na ceste. Turistické chodníky majú slabé alebo neexistujúce značenie. Radšej si vždy so sebou zoberte flašu vody, proteínovu tyčinku a mikinu naviac. Nie všade sú pramene vody ako sme zvyknutí na Slovensku.

Cesty majú Dáciani zrekonštruované a v dobrom stave, avšak za takmer všetky medzimestské cesty sa platí ako za diaľnicu. Preto si určite kúpte známku pri vstupe do krajiny

Následne sme sa zastavili na prechádzku do centra mesta Sibiu, čo je naozaj pekné Európske mestečko. Nič vynimočné sa nám tam nestalo. 

Predchádzajúca časť: Tri týždne cestovanie po Rumunsku - 1.časť

Späť k pôvodnému plánu

Po návšteve Sibiu sme sa konečne vydali za pôvodným cieľom našej cesty. Horským prechodom 7C. Relácia topgear túto cestu svojho času označila za najkrajšiu cestu na svete. Ja si myslím, že by o tento titul kľudne mohla súťažiť so svojou staršou sestrou 67C Transalpinou. Obe sú vojenské horské prechody a ak sa vyberiete do Rumunska bol by nesmierny hriech jednu vynechať. 

rumunsko

Transfaggarassan je fotogenickejšia no Transalplina Vám ukradne srdce. Obe bývajú v zimných mesiacoch uzatvorené pre určitú časť dopravy, preto odporúčam si pred cestou preštudovať podmienky uzávery. Na vrchole transfagarasanu je jeden hotel pri jazere. Noc v ňom stojí okolo 100€ a je vybookovaný na niekoľko mesiacov dopredu. Tak sme si opodiaľ pod ceduľkou, ktorá oznamovala povolené stanovanie rozložili stan, presne tak ako dalších 20 ľudí a išli pokojne spať. Po svitaní nás zobudilo búchanie. Dvaja policajti nám peknou angličtinou vysvetlili, že v roku pána neviem akého sa v krajine zmenil zákon a tento zákon akékoľvek stanovanie zakazuje. Na náš argument o značke, ktorá stanovanie na tomto mieste povoľuje, nám povedali, že oni ju zložiť nemôžu, lebo nie sú vlastníkom pozemku. Pokutu sme však nedostali, kedže to bolo naše prvé upozornenie a slušne sme sa teda ospravedlnili. No uznajte, budete sa v cudzej krajine vadiť s policajtom a ešte k tomu pred prvou rannou kávou, keď to ide aj pekne?

transfagaras

Vzhľadom na ekonomickosť cesty vám odporúčam začať skoro ráno v mestečku ALBA JULIA, Potom cez SEBES prejsť Transalpinu. Cez RAMNICU VALCEA prejsť do CURTEA DE ARGES. Tu začína transfarragassan. Na začiatku narazíte na jazero LACUL VIDRARU, na ktorom stojí za povšimnutie priehrada a potom hor sa na serpentíny. Keď sa dostanete na vrchol, za tunel tu sa na chvíľu zastavte a prejdite sa po okolí. Pretože práve tu začína cieľ vašej cesty – Najkrajší úsek horského prechodu TRANSFAGGARASSAN.  Zo srdca vám prajem aby ste vystihli počasie, kedy nebude hmla. Údajne je to tam celkom problém. Nie je možné opísať slovami pohľad na krásu okolia, ktorý sa Vám naskytne po prekročení tunela. A žiadna fotografia či video Vám ho spoľahlivo nezobrazí.  Ak by ste sa rozhodli prenocovať, buďte ráno na policajtov milý nech Vám nedajú pokutu. Pravdepodobne tam stretnete lišiaka a pár tulavých psov (tých je v Rumunsku naozaj hojne). Nemusíte sa ich báť, len sa prizrú, či im dáte niečo pod zub. Či už im dáte, alebo nie po chvíli odídu.

rumunsko

Pripravte sa na zimu

Pri jazere môžete nechať auto a vyraziť na túru po prenádhernej Transilvánskej prírode. Najčastešie sa chodieva na vrch MOLDOVAU alebo NEGOJA. My sme vyrazili na Negoju. Cesta na Negoju bola na dva dni, aspoň pri našom tempe. Zdatnejší turista by ju mohol zvládnuť za jeden deň. Prespali sme v základnom tábore, kde sa nachádzala plechová útulňa a miesta na stany. Je tu aj jazero s pitnou vodou, v ktorom je prísne zakázané sa kúpať, aby ste neznečistili vodu. V noci (september) tam teplota klesla na -5. (hoci dole v dedine bolo +28) Bola som v tomto nováčik a vôbec som to nečakala. Toto bola moja prvá najväčšia hlúposť v živote. V noci som oka nezažmúrila a len sa modlila nech nezmrznem. Naozaj, nikdy ale nikdy nechoďte do hôr nepripravení na zimu...

Z tábora vedú na Negoju dve cesty. Jedna sa volá Lady a druhá Dracula. Tá druhá je už pár rokov uzatvorená, lebo ju neudržiavajú. Nakoľko sú turistické chodníky biedne značené nejak sme netrafili na Lady. To, že sme prešli Draculom sme zistili až úplne na jej konci, kde bola ceduľka uzávery. Už celkom rozumiem prečo bola uzatvorená. Išlo o cestu na spôsob ferraty, ale reťaze boli v značne dezolátnom stave. Pred nami po nej išla skupinka Čechov, ktorí na nás neustále zhadzovali kamene a správali sa ako slony v porceláne. Tak sme ich obehli a zatiaľ si z nás robili žarty. „A hele Slováci, Vám nestačej Tatry?“ a podobne. Potom sme ich stretli až na vrchole. Viedli reči typu: „A tak jo kluci, tu se nebudem ani fotiť, vždiť to není ani najvyšší vrch. Odfotíme sa až na Moldovau.“ To už ale nestihli lebo na druhý deň ráno sme si v telke na penzióne pozreli reportáž z ktorej sme rozumeli len Cech turist a videli ich tváre a bielo-červený vrtuľník... Istá miera pokory nie je zrejme na škodu ani na horách.

rumunsko

Naspäť k autu sme sa stihli vrátiť v ten istý deň už po správnej LADY ceste a vrátili sme sa z opačnej strany tunela. Samozrejme sme tam zablúdili lebo v polovici skončilo akékoľvek značenie. Mali sme obrovské šťastie a našli intuitívne správnu cestu. Určite nám k tomu dopomohla buzola a mapa kúpená deň pred tým aj schopnosť čítať vrstevnice z mapy a terénu. Inak by sme tam blúdili do dnes. Odporúčam, zoberte si so sebou vysielačky. Na mobilný signál sa príliš nespoliehajte. Všetko dobre dopadlo a my sme si užili nádhernú prírodu.

Trochu sme si oddýchli nasledujúce dva dni. Pozreli sme si hrad Bran , hlavné sídlo Vlada Tepesa známeho aj ako literárnu postavu grófa Draculy. Hrad dnes slúži ako múzeum. Neskôr mesto Brašov, kde sme stretli októberfest. Na ihrisku bol postavený stan, pivo tieklo potokom a klobásky bolo cítiť na kilometre ďaleko.

Nasledujúca časť: Tri týždne cestovanie po Rumunsku - 3.časť

Komentáre Disqus