Omán, krajina pevností

Renáta Rábeková - 13.5.2008

Ománsky sultanát je jednou z tých bohatších krajín na Arabskom polostrove. Ak sem pricestujete napríklad zo susedného Jemenu, zažijete dosť veľký šok.

Omán má viac ako dva milióny obyvateľov. Kedysi mu patril aj Zanzibar a časť Afriky, ktoré boli jeho kolóniami. Hlavou tohto štátu je od roku 1970 sultán Kábús bin Saíd Ál Saíd. Po nástupe na trón sa mu podarilo zmodernizovať dovtedy pred svetom uzatvorenú krajinu. Je považovaný za starostlivého vládcu a medzi svojimi poddanými je veľmi obľúbený. Angažuje sa aj v ochrane prírody a životného prostredia. Za jeho vlády sa Omán veľmi zmenil a mnohí mu predpovedajú budúcnosť bohatých arabských krajín. Napríklad má veľmi dobre vybudovanú a výborne značenú cestnú sieť. Na pekných cestách musia jazdiť čisté autá, za špinavé vám hrozí pokuta päť ománskych rijálov.

Zelený juh

oman_5Mesto Salála je centrom provincie Dofár, najjužnejšej a najzelenšej provincie Ománu. Práve v tejto oblasti rastú vzácne kadidlovníky, ktorých stuhnutá aromatická živica vytvára vzácne kadidlo. Neďaleko sultánovho paláca je sprístupnený rozľahlý archeologický park, kde archeológovia postupne odkrývajú ruiny mesta al-Balíd. To bolo v 12. storočí významným obchodným prístavom. V parku rastú kadidlovníky, je tu malá botanická záhrada a veľmi pekné a dobre vybudované múzeum venované dejinám Ománu. Cestou späť zažívame menší šok. Taxikár, ktorý nás zviezol asi päťminútovú trasu, od nás nechce peniaze. Na naše naliehanie, že mu predsa musíme zaplatiť, povie: „Tak dajte, koľko chcete.“ Aj to je výhoda krajiny, kde liter benzínu stojí v prepočte necelé štyri koruny. Západnejšie sa nachádza Chór Rúrí, miesto, ktoré bolo pred 2 000 rokmi veľmi významnou obchodnou zastávkou na tzv. kadidlovej ceste. Jeho niekdajší rozkvet dnes pripomínajú iba málo zachované ruiny starovekého mesta a stále nádherný pohľad na záliv, ktorý bol kedysi rušným prístavom. O pár kilometrov bližšie k Salále leží mestečko Táka s malou pevnosťou v centre. Tá je príkladne zrekonštruovaná a prístupná aj zvnútra. Jej miestnosti sú vybavené pôvodným zariadením. Veľkosťou pripomína menší letný zámoček s príjemne upraveným nádvorím.

Ománske strážne veže

Tak ako sa Slovensko zvyčajne nazýva krajinou hradov a zámkov, tak by bolo možné Omán pomenovať krajinou pevností. Nájdete tu roztrúsených viac ako tisíc pevností, hradov a strážnych veží. Niektoré postavili ešte v 16. storočí Portugalci, ktorí vtedy ovládali časť krajiny, väčšina z nich je o sto rokov staršia. Posledných tridsať rokov prebieha ich dôkladná rekonštrukcia, dodnes ich bolo opravených už viac ako šesťdesiat. Väčšina prístupných pevností sa nachádza v severovýchodnej časti Ománu, v blízkosti pohoria Hadžar, niekoľko aj na juhozápade v provincii Dofár. Najčastejšie navštevovaná je pevnosť Nachal, vzdialená necelých 100 kilometrov od hlavného mesta Maskatu. Je obkolesená palmovými hájmi a na pozadí vysokých hôr vyzerá vskutku veľkolepo. Často sem chodia aj zahraničné štátne návštevy. Správca nám hrdo ukazuje podpisy v knihe návštev, jeden z posledných patrí britskému princovi Charlesovi. Po prehliadke pevnosti nám ešte odporúča návštevu blízkych termálnych prameňov, kde chodia relaxovať aj miestni obyvatelia. Pri pohľade na mňa sa zamyslí a dodá, že je to skôr mužská záležitosť. Miestne ženy chodia k prameňom málokedy.

Pod patronátom UNESCO

omanĎalej na sever sa rozkladá rozľahlé mesto ar-Rusták s rovnomennou pevnosťou. V jej blízkosti je ešte stále možné vidieť zachované a funkčné faladže, ktorými sa do mnohých miest kedysi privádzala voda z hôr. Z pevnosti počujeme smiech a krik, na výlete sú študenti z neďalekého Suháru. Vyspovedali nás, zoznámili so svojím učiteľom histórie, mimochodom Sýrčanom, ktorý študoval v Kyjeve, a po chvíľke prehovárania sa odvážnejšie študentky s nami aj odfotografovali. Na druhej strane pohoria Hadžar sú najzaujímavejšími pevnosťami Bahla a Džibrín. Pevnosť v Bahle v súčasnosti rekonštruujú pod patronátom UNESCO. Napriek tomu, vďaka svojej veľkosti, pôsobí ohromujúco. Bahla je známa aj svojimi hrnčiarskymi výrobkami. O pár kilometrov ďalej je sprístupnená pevnosť Džibrín. Patrí k najviac zachovaným a najpôsobivejším. Väčšina miestností je zariadená, v mnohých sú dokonca pôvodné drevené, nádherne maľované stropy. Aj tu stretávame školský výlet. Z Džibrínu je možné pokračovať ďalej k hranici so Spojenými arabskými emirátmi.

Hornatý sever

Okrem Maskatu je najväčším mestom severovýchodnej časti Ománu Nizwa. Od Salály je vzdialená takmer 900 kilometrov. Je obklopená palmovými oázami a vysokými horami pohoria západného Hadžaru. Najkrajší pohľad na mesto je z výšky, z miestnej pevnosti vybudovanej v 17. storočí. Práve toto mesto je známe vynikajúcimi šperkármi a ich prácami zo striebra. Ani my sme neodolali miestnemu súku (bazáru). Nájdete tu všetko – od potravín, šperkov, turistických suvenírov až po živé zvieratá. Nizwa je dobrým východiskovým bodom aj k najvyššej hore Ománu – Džabal aš--Šams (Slnečná hora). V úctyhodnej výške 3 075 metrov sa vypína pozdĺž hlbokého údolia – Wádí Gúl, nazývaného aj arabským Veľkým kaňonom. Pôsobivo vyzerajú najmä malé dedinky rozosiate po úbočiach wádí. Cestou späť si všímame časté značenie s názvom jaskyne al-Hutta. Neodolali sme a vybrali sme sa tým smerom. Vstup do areálu k jaskyni vyzerá ako malá vilka. Vnútri je veľká sála z bieleho lešteného kameňa a priamo do jaskyne odtiaľ vozí návštevníkov po úzkych koľajniciach (pravdepodobne jediných v celom Ománe) turistický vláčik. Jeho trasa meria iba zopár metrov. V napätí očakávame, čo to bude za atrakciu, ale sme milo prekvapení! Je to skutočná krasová jaskyňa s kvapľami, hoci by ju viacero našich jaskýň rozmanitosťou a množstvom výzdoby prevýšilo.

Výnimočný Maskat

Hlavné mesto Ománu Maskat ohromí svojou výnimočnosťou hádam každého. Jeho jednotlivé štvrte sú vystavané medzi vysokými skalami, a tak ani tomu najzarytejšiemu odporcovi urbanizácie tu nehrozí fóbia z veľkomesta. Vysoko nad zálivom pri sultánovom paláci sa po oboch jeho stranách týčia pevnosti al-Mírání a al-Džalálí. Postavili ich ešte Portugalci, aby tak chránili svoje námorné cesty...

viac na www.etrend.sk

Komentáre Disqus