Pohľadnica zo Scheveningenu

Miroslav Zaťko - 13.10.2011

Uličky mestečka (alebo ak chcete predmestia Haagu) križujú cyklisti. Majú prednosť, ale aj rýchlosť a ak nedáte pozor... Začítajte sa do nostalgických spomienok po lete pri Severnom mori.

Vietor víri pláž. Piesok je všade, najhoršie to znáša fototechnika. Balím „fidlátka“ a idem si sadnúť do bufetu v prístave na miestnu špecialitu, ba priam národné jedlo.                                                                                                                   

V soli naložený haring (sleď), vypitvaný a očistený, sa len tak spustí do hrdla. Ak nie ste holanďan, ani to neskúšajte, vyzerá to ako kŕmenie pelikánov. My, čo máme francúzsku výchovu a okná sme nemali len do dvora, ako s obľubou hovorí môj kamarát, si poprosíme do sendviča s cibuľkou. No je to taká lahôdka, že neodolám  a požiadam ešte o jednu porciu. Mňam, mňam,  opäť sa potvrdilo: „ Kým neochutnáš, neposudzuj“.

Jachty sú v prístave, ako nastúpení vojaci na „placi“, kotvia jedna vedľa druhej. Veľké rybárske lode sú pripravené vyplávať za ďalším úlovkom rýb. Krížniky vyzerajú, že pôjdu do starého železa, alebo sa mýlim?

Bary, v ktorých by ste počas leta márne hľadali miesto, hostia posledných turistov, ktorí sa nevedia rozlúčiť s časom dovolenkovým. Vietor naberá na intenzite a roztáča vrtuľu elektrárne do vyšších obrátok. Vyzerá to na pieskovú búrku v malom. V Cocome si dám kávu a miestny „šnaps“, chutí to ako naša „frndžalica“ -neidentifikovateľnej chute a neznámeho pôvodu. V lete tu musí byť veselo.                      

Festival strieda festival, vážna hudba populárnu, film sa mení na ohňostroj. Uličky mestečka (alebo ak chcete predmestia Haagu) križujú cyklisti. Majú prednosť, ale aj rýchlosť a ak nedáte pozor, čo nie je až taký problém, lebo naše mestá nie sú k bicyklom veľmi priateľské, môžete byť zvalený týmto jednostopovým národným dopravným prostriedkom. Žiadne moderné „horskáče“, ale mestské s nákupným košom vpredu aj vzadu. Čím starší tým „coolovejší“. Na bicykloch jazdia aj surferi, ktorí tu majú raj, lebo vietor asi nikdy neustáva a ženie jednu lepšiu vlnu za druhou. Čierny neoprén, pod ramenom  surf, riadidlá ovládané len jednou voľnou rukou, tak sa preplietajú uličkami nadšenci tohto športu.  Športuje sa tu často – závodne - regata námorných jácht, plážový volejbal, tenisový turnaj, ale aj rekreačne - po surfistoch sú tu masy „joggujúcich“, alebo adrenalínových jumperov, ktorí denne skáču z najvyššieho bodu scheveningenského móla.

Je tu aj miesto, ktoré ako by do tohto sveta nepatrilo. Kurhaus je spomienkou  na staré časy, keď sa sem chodila prechádzať smotánka z celej Európy. Klobúky, krinolíny, slnečníky, to je už len taká spomienka na časy, keď páni boli gentlemans a dámy ladies.

Welkom in Scheveningen.

Foto k článku, autor: Miroslav Zaťko

Komentáre Disqus