Holandské prázdniny

www.fotocestovatel.sk - 6.9.2012

Doprava na diaľnici sa zhusťuje. Autá sú vpravo aj vľavo. Rýchlosť sa znížila na „osemdesiatku“. Po pár metroch stojíme a obsadené sú všetky jazdné pruhy v smere Amsterdam–Schiphol.

Je pol desiatej na letisko ostáva ešte 10 kilometrov, neprepadám panike, veď odlet mám naplánový až na 11,40 a v peňaženke už mám „checknutú“ letenku.

Syn znervoznieva, kým ja som tu len prázdninoval a všetko bolo len super, on tu žije a vie, vždy je to o ľuďoch. Správa diaľnic nás odkláňa na Haarlem. Nikde policajt, nikde motorizovaní anjeli diaľnic. Len suchá reč informačných tabúľ nad cestou. Nuž čo, poslúchneme. Letisko míňame zprava, keby som mohol preskočiť a nevyrobiť šot do večerných televíznych novín, tak som tam. Na Haarlem je to upchaté podobne. Skúšame sa dostať na letisko od východu, márne, všetky zjazdy vedú do tunela Schiphol a ten je uzavretý. Nevestina textovka mi odoberá stoický kľud. Je 11,00 a začal sa môj boarding. Nová letenka nasledujúcim spojom je vo výške môjho mesačného platu. Super! Po dvoch hodinách zúrivého krúženia okolo letiska, sme v bode nula - na diaľnici den Haag – Amsterdam, desať kilometrov od letiska. Marek(syn) odbočuje na príjazdovú cestu k  hotelom, vôkol letiska. Ešte jedna svetelná križovatka a už ideme okolo parkovacích domov. Aké jednoduché, neriaď sa dialničným infosystémom a si pred odletovou halou.

Pred pultom sme v rôznom rozpoložení. Ja rezignovaný, je 12,00 a môj let je už dvadsať minút vo vzduchu, syn nahnevaný a bojovný. Pán z letiskového personálu si berie moju letenku po záruke a pas. Kým mu vysvetľujeme, čo a ako, on sa len usmieva a ťuká do klávesnice počítača. Za pár minút mi podáva letenku na let o 17,20. Otázku o cene odmáva a hovorí, že je to tak od včera, lebo niekto si zmyslel meniť tunelový kamerový systém v sezóne a dopravnej špičke. Pridáva so žmurknutím, keď ste prišli, chcel som vás objať... museli sme teda vyzerať... KLM je tu pre vás a miesto v lietadle tiež. Ďakujem osvietenému manažérovi kapitalistickej leteckej spoločnosti. Takto budem môcť aj nasledujúci mesiac platiť Ficovi socialistické istoty. Prepáč aj O´Leary, mám už iného leteckého favorita.

 

Den Haag a Scheveningen

Den HaagJe niečo pred desiatou večer, vystupujem z letiskovej haly  letiska. Zvítam sa s deťmi, nasajem vzduch, ale žiadne vlhko, len teplota podobná tej našej stredoeurópskej. Je večer a vzduch má atribúty toho talianského, počasie sa zbláznilo. Vetrovku aj dlhé nohavice som mohol nechať doma a zobrať viac klobás, káveniek, sojoviek, margotiek. Čo ešte môže domov svojim „európanom“ ponúknuť?

Cesta diaľnicou po štyridsiatich minútach končí a som „doma“. Víta ma Goya (Kavalier King Charles Španiel), rozťahovací gauč a pivko. Ráno je slnečné a teplé. Hor sa do mesta. Základným dopravným prostriedkom tu je bicykel. Šetrí peniaze, čas a blahodárne pôsobí na moju postavu. Teda, keby som tu bol aspoň rok. Den Haag nie je hlavným mestom Holandska, ale sídli tu kráľovná, vláda aj parlament. Je historické aj moderné, veľkomesto aj malomesto, príroda aj civilizácia. Aj na holandské pomery je tu nadpriemer parkov a zelene.

Čo skôr vidieť : Huis ten Bosch, Vredespaleis, Binnenhof. Mauritshuis rekonštruujú a bude sprístupnený až v roku 2014, tak jeho obrazovú kolekciu, aj keď v obmedzenej miere momentálne ponúka Gemeente museum. Zaujímavá je aj 120 metrová panoráma bývalej rybárskej dedinky Scheveningen, dnes prímestskej rekreačnej zóny v Panorama Mesdag. Podvečer som si s nevestou (Sis) a Goyom užil na pláži. Nebola to tá s mólom a množstvom barov, ktoré žijú dlho do noci. Jej vzdialenejšia príbuzná, inokedy opustená, ale v letných mesiacoch je určená tým so psíkmi a keby sme išli ešte ďalej dunami smerom na Katwijk, tak aj nudistom. Severné more nebolo kruté, chcelo to odvahu, ale pre suchozemca je to povinný rituál. Osvieženie sa a plávanie vo vlnách, ktoré patria skôr surferom. Keby som nevedel, kde som, tak si myslím, že pláž je v Bibione. Cestou späť si so Sis na rohu kupujeme večeru, ona pravé hranolčeky, ja aj krokety, ktoré chutili po arašidovom masle a thajskom curry. Keď utíchne večer a rozprestrie sa noc, priplichtí sa ku mne Goya a šupne sa ku mne na gauč. Má to zakázané! Je kráľovského rodu a má synovu vojenskú školu, ale po zotmení je to svojhlavý „orech“, ako ten náš „bystrický starohorec“. Čo oči nevidia...

 

Amsterdam

AmsterdamPozorovať tep tohto mesta je úchvatné. Tu to žije, turista si užíva a mesto nepozná žiadne tabu. Jedno zákutie strieda druhé. Kvetinové trhy, múzeá, architektúra meštianských domov - všetko je krásne. Keďže mesto je postavené na vode, ideálne je ho spoznať z lode. Plavba kanálmi stojí 8,- €, nájdete aj drahšie, ale prístavisko pri hlavnej stanici ponúka za túto cenu optimum. Výhliadkovú plavbu po kanáloch a grachtoch. Prístav, námornú akadémiu, repliku historického trojsťažníka, NEMO ( múzeum aj centrum pre popularizáciu vedy), najväčšiu plávajúcu čínsku reštauráciu v Európe. Štíhle meštianske domy majú krásne fasády, zvyčajne ukončené hákom, ktorým sa dvíhali do horných poschodí väčšie kusy nábytkov. Úzkym a strmým schodišťom by to možné nebolo. Špeciálne plavby vás prevezú aj všetkými významnými múzeami.

Našinec väčšinou zablúdi do Coffee Shopu. Aj tu platí kvalita nadovšetko. Tak ako všetko nie je šunka a len mlieko je voda. Green House, je kvalitný pestovateľ aj „kaviarnička“ plná čistoty a pohody. Pohulili sme systémom indiánskej fajky mieru. A propos, viete ako sa do štátom povoľovaných Coffee Shops dostávajú drogy? Mňa to zaujímalo, ale spoľahlivú odpoveď som nedostal. Ťažko systémom, že každý vypestuje na balkóne svojich päť povolených rastlín a dodá ich do reťazca. A možno to ani nebudem musieť vedieť, ak sa dostanú k moci nacionalisti, tak od budúceho roka to už budú registrované kluby a vstup bude len pre rezidentov klubu. Ktovie ako to zatočí s ekonomikou štátu a cestovným ruchom, alebo sa predaj presunie opäť na ulicu?

Večer som jedol sojové mäso, keďže moja nevesta je vegetariánka. Marek urobil ryžu, podusil zeleninu s vajíčkom a medom. Napodiv to bolo jedlé, doma by som si to nedal, hnedý polystyrén nejem.

 

Delft

DelftPohodlne na bicykli, spolu so Sis, ideme z den Haag do Delft. Cesta je lemovaná kanálom s krásnymi domčekmi, alebo hausbótmi. Všetko je tu „bicycle friendly“. Po trišvrte hodinke príjemnej cesty holandskou rovinou parkujeme pred námestím, ktoré má rozlohu futbalového ihriska. Jedna bránka je renesančná radnica, druhá kostol Nieuwe kerk, kde je aj hrobka tu zavraždeného otca vlasti Viliama I. Oranžského. Najčistejšie holandské baroko je vraj ulička Koornmarkt, lebo to vyzerá ako na starých obrazoch. Najznámejší pohľad na Delft je od Jana Vermeera, ktorý bol aj členom známej delftskej maliarskej školy.

To, že tí, ktorí sa starali o hrádze, vodné prečerpávacie mlyny, boli vážení občania, svedčí aj najvýznamnejšia miestna architektonická pamiatka Gemeenlandshuis van Delfland, ktorá slúžila ako sídlo. Modrobiely porcelán je z Drážďan, modrobiela keramika zas z Delft. Miestne obchodíky ju ponúkajú v cenových reláciách od pár eurovej magnetky na ladničku až po zberateľské lahôdky v cene niekoľkých stoviek. Tak kúsok Delft s modrou ozdobou môže mať doma každý. Napríklad plátkovač syra s ozdobnou rúčkou, som si priniesol ja.

Komentáre Disqus