USA - od pobrežia k pobrežiu

Pôvodne som chcel cestovať zo Západného pobrežia na Východné tak, že si požičiam Harleya, ale to bolo nereálne. Spoznal som tam však pár skvelých ľudí a traja z nich boli podobne „praštení“ ako ja a mali podobný sen. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme spolu, dvaja Slováci /Martin, Stano/, Martin z Moravy a Filipínčanka Theresa.

 

Už dávno ma veľmi lákalo prejsť si USA od pobrežia k pobrežiu, túžil som na vlastné oči spoznať kultúru a krajinu, o ktorej toľko čítame a vidíme v televízii. Len tak si ju precestovať sa mi zdalo veľmi romantické. A s odstupom času musím povedať, že aj bolo.

Work and travel

Do Ameriky som sa dostal ako študent s programom Work and travel. Mojím hlavným cieľom bolo spoznať krajinu a naučiť sa jazyk. Tiež som samozrejme nechcel prísť domov „v mínuse“. Pracovná agentúra mi zabezpečila miesto v zábavnom parku v meste Santa Cruz v Californii. Pred cestou som mal obavy či ma s mojou úrovňou angličtiny nepošle zamestnávateľ rovno domov, ale aj veľké očakávania. Hlavne keď mi policajt už v New Yorku /kde som strávil prvé dva dni a vybavoval formality/ povedal „Santa Cruz is a paradise“ a „Watch the women“. Naozaj som skoro skončil na ulici, ale nakoniec som prácu dostal, po týždňoch hľadania našiel aj druhú, z ktorej som chcel financovať cestovanie.

new_york

 

Santa Cruz žije čisto z turizmu. Je tam veľa víl a hotelov, ale aj chudobní Mexičania. Leží priamo na brehu Pacifiku. Kúpať sa dá, voda je však pomerne studená. Ak tam niekedy budete, prevezte sa autom cestou po pobreží do San Francisca. To je asi najkrajšia cesta, ktorú som doteraz videl. Keď vodič pustil „Welcome to the Hotel California“, behali mi zimomriavky po chrbáte. Tie pláže medzi skalami a hučiaci oceán je paráda.

Los Angeles - sklamanie

 

Pôvodne som chcel cestovať zo Západného pobrežia na Východné tak, že si požičiam Harleya, ale to bolo nereálne. Spoznal som tam však pár skvelých ľudí a traja z nich boli podobne „praštení“ ako ja a mali podobný sen. Tak sme sa dohodli, že pôjdeme spolu, dvaja Slováci /Martin, Stano/, Martin z Moravy a Filipínčanka Theresa. Inak klasické požičovne Vám požičajú auto alebo motorku iba na jazdu maximálne do susedných štátov a vozidlo musíte vrátiť na tom istom mieste, kde ste si ho požičali. Stojí od 50 USD na deň. My sme mali veľké štastie že sme natrafili na požičovňu tipu Auto drive away. Chceli previezť auto z Los Angeles do New Yorku. Nebolo to zadarmo, ale 25 USD na deň je super cena a hlavne sme ho mohli vrátiť v New Yorku, odkiaľ nám leteli lietadlá.

 

500 míľ do L.A. sme išli autobusom. Bol začiatok septembra. Keď sme konečne sedeli v aute, bol to super pocit, boli sme plní nadšenia. Na cestu sme mali asi dva a pol týždňa a chceli sme vidieť hlavne čo najviac prírodných krás, ale vidieť aj čo to zo života na známych miestach. Samozrejme každý chcel vidieť niečo iné takže sme museli robiť kompromisy. Ale o tom je život a nakoniec nikto neľutoval. Previezli sme sa po L.A. keď sme tam už boli, ale bola to bieda. Najviac nas sklamal Hollywood, vôbec nič zaujímavé tam nie je, tak sme sa rozhodli sa nezdržiavať a vyrazili sme smerom na sever do Sequoia National Park. Sequoie sú jedny z najväčších stromov na svete, stojí za to ich vidieť.

 

Yosemite National Park

 

Myslím, že štáty sú najkrajšie práve na Západnom pobreží, je tam pre nás zo Strednej Európy zaujímavá príroda /tým že je iná/ a veľa národných parkov. Kultúrne odlišnosti sa objavili hneď prvý deň. Objavili sme cestou jazero s čistou vodou. Boli sme „upachtení“, tak sme sa vyzliekli do trenírok a vbehli do vody sa poriadne vykúpať. Theresa sa poriadne hanbila a do vody vošla až na naše prehováranie, aj to si na plavky obliekla ešte krátke nohavice a tričko. Čistú vodu na kúpanie sme veru nemali každý deň, pretože sme spávali v rámci šetrenia pod holým nebom.

Po prehliadke sequoí sme sa vybrali do Yosemite National Park, ktorý leží kúsok vyššie na sever. Krásna príroda, veľa skál, lesov a aj vodopády. Urobili sme si tam poriadnu a namáhavú túru, výhľad však stál za to. Bol som prekvapený ako veľa Američanov chodí do prírody. V Národných parkoch je spať zakázané, takže na noc musíte vždy vyjsť za jeho hranice. Pri vstupe sa platí, my sme si predplatili vstup na auto za 50 USD do všetkých štátnych parkov, takže to bolo v pohode. Súkromné parky sa platia zvlášť. Áno, aj také tam majú.

 

Death Valley - Kamenná púšt

 

Po dvoch dňoch v Yosemite sme nabrali kurz juhovýchod, Death Valley. Kamenná púšt, v strede ktorej je piesočná púšť, aj s dunami. Kto o tom dopredu nepočul, zostane prekvapený, ako aj ja. Nachádza sa tam aj obrovské vyschnuté soľné jazero. Spali sme na začiatku Death Valley, v kamennej púšti vedľa cesty. V noci bola úplne krásna jasná obloha, vyzeralo to tam ako na mesiaci. Trocha sme sa aj báli, žijú tam totiž jedovaté hady a najbližšia nemocnica bola vyše 100 míľ. Pri zaspávaní sme rozmýšlali kto bude komu cicať jed.. Theresa sa bála spávať vonku, takže bola vždy v aute.

death_valley

 

 

Cez deň tam bolo asi 50 stupňov v tieni, akurat ten tieň sme nemohli nájsť. Rástli tam maximálne kaktusy. Ale informačné centrum bolo klimatizované. Chceli sme si dať po púšti aj nejakú túru, ale rangeri nás varovali, že pred pár dňami tam išiel na túru aj jeden Nemec a už sa nevrátil. Tak sme si to rozmysleli, bolo to peklo. Ako halucinácia sa nám zdala opustená malá budova niekde na samote a automatom s chladenými nápojmi. Klímu v aute sme nepoužívali, zvyšovalo to spotrebu.

 

Las Vegas

 

Z Death Valley sme vyrazili ďalej na juh, do Las Vegas. Chalani sú dosť nekomerční a veľmi tam ísť nechceli, ale napokon boli radi. Rozhodli sme sa, že sa po dlhšom čase vyspíme v posteli, keďže vo Vegas sú lacné hotely. Hotel trojhviezdičkovej úrovne, dvojposteľová izba, 17 USD. Aj tak sme sa tam veľmi nevyspali pretože celú noc sme prehýrili v meste. Neodolal som a hodil som v kasíne jedného z najväčších hotelov na svete MGM 5 dolárov do automatu. 3 som vyhral a kúpil si za to pivo.. Las Vegas je skrátka „haluz“, inak sa to nedá nazvať. Je tam všetko. Ale nedá si nevšimnúť tie ošumelé tváre a prepadnuté oči mnohých hráčov. Existovať sa tam dá viac v noci, cez deň je tam neskutočné teplo.

 

Grand Canyon

 

Z Vegas sme šli na juhovýchod okolo obrovskej priehrady Hoover na asi najkrajšie miesto našej cesty, Grand Canyon. Ako milovník motorizmu a starých čias som si nemohol odpustiť prejsť pár desiatok míľ po legendárnej Route 66, ceste, ktorá spojila Východ USA so Západom. Je to romantika. Po príchode do Národného parku Grand Canyon sme žiadny kaňon nemohli nájsť. Boli sme už dosť rozladení, že nič neuvidíme. Zaparkovali sme na malom parkovisku a šli sa peši pozrieť do lesíka či náhodou niečo neuvidíme. V tom sme zostali stáť ako prikovaní. Znenazdajky, zpoza stromov nás doslova ohromil výhľad do úžasnej červenej skalnej doliny. Bol to najúžasnejší pohľad aký som kedy videl, ktorý umocňoval ešte západ slnka.

 

Hneď ráno sme sa vybrali na túru dovnútra kaňonu, ku rieke Colorado. Táto túra sa odporúča kôli možným zdravotným komplikáciám a časovej náročnosti absolvovať v priebehu dvoch dní, my sme však kôli nedostatku času chceli v priebehu jedného dňa zísť až dolu aj sa vrátiť. Keď sme už mali rieku Colorado takmer na dosah, museli sme sa vrátiť. Ísť hore po chodníkoch za tmy sa kôli strmým zrázom takmer rovná samovražde, stihli sme to len tak tak. Ak budete v USA a budete mať len trocha možnosť sa sem ísť pozrieť, neváhajte.

 

Yellowstone National Park

 

Ďaľším bodom našej cesty bol Yellowstone National Park. Po ceste sme šli aj cez oblasti obývané Indiánmi. Zastavili sme sa aj pri Little Bighorne, kde v 19. storočí pri veľkej bitke pobili Indiáni 7.kavalériu generála Custera. Yellowstone je tiež krásny park s mnohými gejzírmi, bizónmi a jeleňmi, ktoré môžete bežne stretnúť a vôbec sa vás neboja. Neodporúča sa ale k nim približovať. Urobili sme si tam poslednú túru, na 3200 m vrch Mount Wishburn. Boli sme už na ceste dva týždne a vždy sme sa stravovali chlebom a pomazánkou kúpenou v supermarkete a večer sme si na turistickom variči zohriali konzervu s polievkou, do ktorej sme nakrájali cibulu a niekedy párky. Viete si teda predstaviť ten šok, keď po takej očistnej kúre a vyše troch mesiacoch mimo domova vytiahol Stano z vaku konzervu Pražskej šunky a horalky. Samozrejme sa s nami rozdelil, ale ako to vydržal celý ten čas nezjesť nikdy nepochopím.

 

route_66

 

 

Pred večerom sme zaparkovali a kúpili si po dlhom čase pivo. Stano nechcel a to bolo naše šťastie. Vonku sa piť alkohol nesmie ale v aute tiež nie. Pili sme v aute na parkovisku, už sme nikam ten ďeň nechceli ísť. Ktosi nás zbadal a ohlásil polícii. Zrazu veľkou rýchlosťou prišli dve policajné autá a bol veľký problém. Od väzenia a niekoľkotisícovej pokuty nás zachránil Stano, ktorý nepil. Dostali sme iba každý 50 USD. Oklo nás sa zhŕklo min. 50 ľudí a mali show. V noci sme sa na protest rozhodli spať tajne v parku. Martin chcel po konzervou lunchmeatu prilákať medveďa a odfotiť ho. Keď sme ho začuli, skočili sme do auta a nevyšli až do rána. Mali sme už iba 3 dni a pred sebou vyše 3000 km, tak sme sa rozhodli ísť non stop.

 

Zvládli sme to za dva dni a zostal nám čas ešte na Niagarské vodopády. Boli pekné, ale čakal som vyššie, takže ma veľmi neohúrili. Po odovzdaní auta sme strávili ešte pár dní v New Yorku. Chalani sú fanúšikmi skupiny Ramones, tak sme ešte navštívili klub, kde hrávali a trocha to tam večer pri nejakom koncerte roztočili. Pozreli sme si Manhattan s jeho typickými štvrťami a Metropolitné múzeum. Opäť sme mali problém, ak si kúpite pivo v obchode, nemáte ho jednoducho kde vypiť, iba zatvorený na izbe, lebo inde je to zakázané. Za celú cestu som minul cca 500 USD. Keby sme spali v hoteloch a jedli v reštauráciách, myslím že by to zďaleka nebolo také výborné. V Severnej Amerike je krásna príroda, dúfam sa mi raz podarí dostať sa aj do Kanady, Mexika či ostatných častí USA. Stálo to za to.