Ako som precestovala Peru sama a bez španielčiny zo severu na juh

Andrea Valovičová - 6.2.2019
Peru

Sama, bez španielčiny ale predsa som sa vydala na 5 týždňov do Peru. Viedla ma k tomu nie len vášeň k cestovaniu, ale potreba sa niekam v živote posunúť. Cítila som, že potrebujem niečo zmeniť, no nevedela som, čo to je. Poriadne ma to zvnútra zožieralo a ja som mala doslovne pocit, že sa chcem zbaviť všetkého zlého, čo sa vo mne nahromadilo za tie roky. Vyložiť vnútorný náklad mojej duše.

“ZASIAHOL MA BLESK”

Ležím si v posteli, zapisujem si do denníčku moje sklamania z nevydarených aplikácií na dobrovoľníctvo a cítim sa zúfalo, čo ďalej. Žijem v Kanade už vyše dvoch rokov; zdieľam jednoizbový, starý byt s ďalšou osobou ( čo už je úspech po predošlých podmienkach ), mojou prácou by som v životopise nikoho neohúrila a každé dva týždne ma chytia “depky”, že netuším, aký to má celé význam. Pýtam sa samej seba: Kto vlastne som? A čo tu na tejto planéte robím?

peru

andrea valovicova

Pri týchto mojich úvahách ma zrazu “zasiahol blesk”. Nie ozajstný, ale celé moje telo od hlavy až po päty sa tak cítilo. Bol to presne ten pocit, keď vás zrazu brutálne osvieti, rozšírili sa mi zreničky, srdce sa rozbúchalo a ja som v tom momente vedela, čo mám robiť. V tom svetle bolo napísané: AYAHUASCA. A tak som kľúč k nájdeniu odpovedí na moje otázky išla hľadať do Peru.

plan cesty

EXISTUJE MOLEKULA DUŠE?

Do dvoch týždňov som mala kúpenú letenku a odklepnutý týždňový pobyt v Amazonskej džungli so šamanskými ceremóniami Ayahuascy. Ak sa s týmto pojmom stretávate prvý krát, ide o odvar dvoch rastlín – Chakruna, ktorá obsahuje látku DMT, inak nazývanú “molekula duše” a liána Ayahuasca, ktorá DMT aktivuje. Naše telo DMT produkuje, no vo veľmi malom množstve a okamžite ho ničí, čo je doteraz pre vedcov záhadou. Prečo to robí? Receptúry na prípravu odvaru sa líšia v rôznych krajinách a v rôznych kmeňoch. Podstata je však tá istá, liečenie na fyzickej, psychickej a duševnej úrovni prostredníctvom rozšírenia vedomia, prepojením sa so samým sebou a všeobecnou inteligenciou, univerzom. Šamani v Južnej Amerike “Ju” považujú za najsilnejšiu rastlinu sveta, nazývajú ju “Mother Ayahuasca”. Ľudia z celej zemegule “Ju” dnes vyhľadávajú za účelom spirituálnych zážitkov, hľadania pravdy a niektorí, bohužiaľ, si len nezodpovedne a bez rešpektu k tejto rastlinke - liečitelke chcú odškrtnúť ďalší psychadelický zážitok na svojom zozname.

Ayahuasca

SPÄŤ NA ZAČIATOK ALEBO AKO SA (NE)ZBALIŤ

Ako sa celý môj trip teda začal? Po niekoľko mesačných prípravách, čítaní si nespočetne veľa blogov, som si zostavila plán 5-týždňovej cesty. Kedže som išla po prvý krát sama backpackovať, nakúpila a nabalila som si plno vecí, bez ktorých by som sa úúúúplne v pohode zaobišla. Dnes už viem, že mi naozaj stačí len jedna teplá a jedna tenká mikina a iba jedny turistické gate. Rifle? Pfffff, keď cestujem, chcem predsa, aby mi bolo čo najpohodlnejšie.

  • A ďalšie pravidlo – v týchto krajinách je oblečenie tak lacné, že ak naozaj niečo potrebujete, viete si to za lacné peniaze dokúpiť a máte hneď aj pamiatku ( ak sa to teda nerozpára, nezbehne alebo neroztiahne na nenositeľné rozmery ).

Povedala som si, že keď už, tak poriadne. A teda, že idem cestovať na budget a couchsurfovať. Zámerne som si hľadala hostiteľov, ktorí rozprávajú po anglicky. A dobre som urobila, bola to obrovská pomoc. Teda od tých, ktorí pomôcť chceli. Veľa ľudí využíva túto aplikáciu vo svoj prospech a keď k nim prídete, ponúkajú vám “výhodné” výlety, odvozy atď. Neodsudzujem ich za to, ľudia v Peru sa snažia na turistoch zarobiť ako sa len dá, ale stráca to pre mňa podstatu a ducha couchsurfingu.

peru

Poznámka: Ak ste sama baba na cestách, je lepšie rodičom o couchsurfingu a šamanských ceremóniách nehovoriť :D Až po výlete ;)

ZÁKRUTY A ZVRACAJÚCI PERUÁNCI – AJ TAK VYZERÁ CESTA “COLECTIVOM”

Keďže som cestovala na budget, na miesta som sa dopravovala autobusmi a miestnymi “colectivos”. To vám bola teda sranda! Ak si vyberiete dobrú spoločnosť a priplatíte za VIP miesto, aj 27 hodinová cesta busom môže byť zážitkom luxusu a ubehnúť ani neviete ako. Sedadlo obrovských rozmerov, polohovateľné až takmer do polohy ležmo; záclonka, aby spolucestujúci nevideli, ako vám tečie slinka a plná penzia v cene. Kdežto miestne colectivos sú úžasne lacné, ale ste hlava na hlave v malom minibuse, kde stredná ulička neexistuje, lebo sú tam vyklápacie sedadlá a na nich sedia ľudia. Často prepravujú sliepky, takže o príjemné závany je postarané. Keď sa vydáte na cestu plnú zákrut, zistíte, že Peruánci majú slabé žalúdky.



Ste radi, ak z tohto minibusu vyjdete čistí a voňaví :D Tu platí ďaľšie pravidlo – pribaliť si slúchatká. Inak aj ľuďom so silnými žalúdkami príde už len z tých zvukových efektov zle. A takto nejak som sa z Limy dopravila do prvej destinácie, malého mestečka v oblakoch – Chachapoyas. Turistov tu veľa nezavíta a tak som bola menšou atrakciou. Strávila som tu zopár dní, (ne)spala na prepadnutej posteli, stratila sa pri hľadaní začiatku trasy na 3.najdlhší vodopád Gocta Falls a navštívila najchudobnejšiu oblasť dedinky, kde ľudia žijú v plechových príbytkoch s jednou izbou a niekoľkými deťmi. V miestnej krčme sa cítite ako sto rokov dozadu, podlaha z udupanej hliny, drevené stoly a tradične oblečená peruánka lúpajúca kukuricu. Zdá sa vám, že čas sa tu úplne zastavil.

gocta falls

4 DNI LOĎOU PO AMAZÓNII DO MESTEČKA, KAM INÉ CESTY NEVEDÚ

Z mesta oblakov som sa vydala na strastiplnú cestu zákrutami. Celkovo 12 hodín som strávila v 360-tkách v miestnych collectivos. Mala som namierené do mestečka, kam nevedú žiadne pozemské cesty – Iquitos. Môžete hádať, čo si taký dobrodruh vyberie – lietadlo alebo nákladnú loď po rieke Amazon? Odpoveď správna. Visiac v hammocku celé dni a noci som sledovala, ako naša loď zásobovala miestne komunity potravinami a samozrejme pivom, sprchovala som sa vo WC kabínke vodou z Amazonky a užívala si tie najkrajšie západy slnka, aké som kedy videla. Bezpečnosť? Hmmm.. Tú vám zabezpečia zámky na ruksakoch a priviazanie si ho o stĺp nejakou reťazou a zámkom. Tak ako 99% ďaľších spoluplaviteľov, ani ja som to neriešila. Aj napriek tomu, že som mala ruksak len tak pohodený pod mojim hammockom, žiadnu ujmu na majetku som neutrpela.

na lodi

zivot na lodi amazonka

Prvý dojem z Iquitos bol o smrade, odpadkoch a túlavých psoch. Malo však svoju atmosféru, najmä po večeroch, keď všetko ožilo pouličnými umelcami, vôňou jedla, predajcami kadejakých ručne vyrobených šperkov a hlavne – predajcami tradičného oblečenia vyrobeného ľuďmi z džungle. Miestny trh si však žiada silný žalúdok. V oddelení mäsa si môžete pozrieť, ako vyzerajú vnútornosti rôznych zvierat, mäso je len tak vyložené vonku a vôkol neho poletujú muchy. Myslím, že tam sa stane dočasným vegetariánom každý. Najsilnejšie emócie vo mne zanechalo “sídlisko” na vode. A odpadkoch. Drevené chatrčky sú pospájané sieťou drevených chodníkov nad vodou. Máte pocit, že sa každú chvíľu pod vami prepadnú, ale nejakou záhadou držia. Smutný pohľad bol na súvislú pokrývku odpadu všade navôkol. Ešte smutnejšie je, že v krajinách tretieho sveta, si títo ľudia neuvedomujú, čo svojim správaním spôsobujú a tak proti tomu ani nič nerobia.

iquitos

morske prasiatka

ŠAMANSKÝ TÝŽDEN V DŽUNGLI

Na miesto môjho týždňového pobytu sme sa museli plaviť malou loďkou po Amazonke a následne ísť pešo, hlbšie do pralesa. Po príchode som absolvovala rozhovor so šamanom a jeho pomocníkmi o tom, čo ma k nemu privádza, aké mám problémy (fyzické aj duševné) a na základe toho mi na celý týždeň naordinoval zmes z tinktúr, ktoré som pila každé ráno.

Strava bola bez soli, cukru, korenín, mliečnych výrobkov a jediné mäsité potešenie bola rybka. Mali sme raňajky, obed a potom sme až do ďaľšieho rána len počúvali škvŕkanie žalúdku. Už pred naplánovaním takéhoto pobytu by človek mal absolvovať veľkú očistu vnutorných orgánov, aby rastlinka mohla pracovať na tom, čo treba a nie len čistiť črevá a organizmus od toxínov. Každá ceremónia sa začínala večer o šiestej. V kruhovej miestnosti nazývanej “Maloka”, mal každý svoju karimatku s dekou, vankúšikom a kýblikom. Prišla som k šamanovi, z malého poháriku vypila odvar, vrátila sa na svoje miesto a relaxovala. Prvé účinky prichádzajú približne do pól hodiny.

saman don lucho

Šamani celý čas hrajú na hudobných nástrojoch a spievajú Ikaros – piesne v ich tradičnom jazyku, do ktorých keď sa započúvate, dostanú vás hlbšie do tranzu a stavu pokojnej mysle, ktorý je dôležité dosiahnuť. Zážitky každého jedného človeka sú rôzne. Niekto cestuje dimenziami a vedie rozhovory s rôznymi bytosťami; inému sa premieta celý jeho život. Ďaľší lieta pomedzi geometrické, farebné útvary; niekomu sa nedeje nič z toho. Ľudia dokonca prežívaju svoju vlastnú smrť. Opisujú to ako nepríjemnú skúsenosť, pri ktorej pociťujú zvláštne bezpečie a po “prebudení” sa naozaj cítia ako nový človek - slobodne, čisto, uvoľnene. Často krát sa v ľuďoch prebudia ich skryté talenty, ktoré boli v detstve dôsledkom traumatického zážitku potlačené. Ako hovoria šamani: ,, Ona vám vždy dá to, čo potrebujete. Nie to, čo chcete.” Vytiahne na povrch z vášho podvedomia to, čo ste schopní v danej chvíli spracovať a na čo ste pripravení. Ak potrebujete príučku, dá vám ju a poriadne vás nakope do zadku. S nikým sa nemazná.

ceremonia maloka

maloka peru

Vízie sprevádzajú aj fyzické prejavy detoxikácie organizmu ako potenie, trasenie, nepokoj, bolesti ( najmä žalúdočné ), zvracanie a ide to aj z opačného konca. Všetko čo sa deje, si plne uvedomujete, takže sa nemusíte obávať, že upadnete do bezvedomia a po zobudení budú pod vami vaše telesné tekutiny a iné veci. Ceremónia trvá približne 5-6 hodín. Šaman ju ukončí kolečkom, kde každému zaspieva jeho osobnú Ikaros, podľa toho, čo práve cíti a “vidí”, že človek potrebuje. Účinky ešte môžu pretrvávať, ale na to sme mali vždy k dispozícii banány v kuchynke, tými sme sa napchali a vrátili naspäť do reality. Ak má niekto veľmi silné zážitky, vždy sú tam facilitátori, ktorí pomáhajú šamanom so zmiernením účinkov. A verte mi, naozaj vedia čo robia. Netreba však podceňovať rodinné predispozície k psychickým poruchám, užívanie antidepresív a iných liekov. Neopláca sa brať túto rastlinku na ľahkú váhu a hazardovať s vlastným zdravím.

  • V neposlednom rade si treba vybrať dobré centrum. Dnes už Ayahuasca centrá rastú ako huby po daždi a stáva sa to biznisom. Šamanom sa v Peru bohužiaľ nazve už hocikto, no pre mňa má pravý šaman za sebou dlhú históriu šamanizmu v rodine a dedí toto umenie liečiteľstva a komunikácie s inými svetmi po svojich predkoch. Žije tým, má to v každej svojej bunke a najmä v srdci.

MEKKA INKOV - CUZCO

Cuzco bolo najvýznamnejším mestom Inkskej ríše. Dnes ho ľudia navštevujú najmä kvôli výletom na Machu Picchu. Toto mesto má však magickú a hovorí sa, že aj liečivú energiu. Malé, úzke uličky; nádherné námestie s hlavnými historickými dominantami; kopce, kde obydlia siahajú takmer až na samý vrchol; turistami preplnené ale aj menej známe, bezplatné ruiny, kam sa len pozriete a popri tom všetkom aj nočný život. Nudiť sa tu nebudú ani yogíni a ľudia, ktorých zaujíma “spiritualita”.

cuzco

cuzco

O spoločnosť nie len single cestovateľov sa v prípade núdze postarajú túlavé psy, ale pozor, vedia byť veľmi útočné. Vo výške 3399 m.n.m. sa zdá nemožné vyjsť 10 schodov, nie to ešte utekať pred psami. Miestni odporúčajú žuvať listy Koky, no trochu z toho tŕpne jazyk a nie je to zrovna pochúťka. Pre Peruáncov je táto rastlina stále veľmi posvätná a nosia jej listy všade so sebou v malých, tradičných taštičkách cez pleco. Keď chcú vzdať poctu Matke Zem, vyberú si tri listy, vytvoria trojlístok, posvätia všetky štyri svetové strany a následne ho niekomu dajú, alebo rozdrvia a vrátia Matke Zem.

V Cuzcu môžete dokonca natrafiť na tetušky veštiace z listov koky alebo z kávoviny. Ževraj pravdivo ;) Z jedla je asi najväčšou špecialitou mäso z Alpacy alebo morské prasiatko. Ako prílohu pravdepodobne dostanete zemiaky. Neďaleké mesto Pisac sa pýši oblasťou, kde pestujú vyše 3800 druhov. K dobrému jedlu patrí aj dobré pitie. Za vyskúšanie tu stojí nealkoholický nápoj Chicha Morada, uvarená z fialovej kukurice, ananásu a korenín. Druhou variantou, pre našincov asi viac obľúbenou, je alkoholický, fermentovaný nápoj Chicha de jora, vyrábaná z kukurice, inak prezývaná “kukuričné pivo”. Chuťou sa trochu podobá nášmu burčiaku. Miestni ju považujú za veľmi výživný nápoj a potužujú sa ňou najmä pri prácach na poliach, aby mali “dosť energie”. Ešte vyšší alkoholický level má miešaný drink “Pisco Sour”, ktorého hlavnou prísadou je Pisco, tvrdý alkohol z hrozna. Sám o sebe nič moc, ale povedzme si na rovinu - našej domácej sa predsa nič nevyrovná.

NA MACHU PICCHU PO SVOJICH

No, nie až tak úplne, keďže na týždňový trek nebol čas ( odporúčam vybrať si iný ako Inca trail, keď sa chcete vyhnúť húfom ľudí ). Vybrala som sa bez miestnych cestoviek, po svojom a samozrejme, čo najlacnejšie, lebo už samotný lístok dosť ukrojí z rozpočtu. Dá sa to, aj keď vám miestni budú prisahať, že nie. Samozrejme, keď vám chcú predať predražený výlet oni. A máme ďaľšie pravidlo – vyjednávať. Aj čo sa týka výletov, hlavne mimo sezóny, keď je turistov o trochu menej. Opäť som sa mojim obľúbeným colectivom dopravila, kam bolo treba a odtiaľ už len pešo, popri koľajniciach vlaku, ktorý je jediným dopravným prostriedkom do Aguas Calientes, východzej dedinky na Machu Picchu.

Machu Picchu

Machu Picchu

Po pár hodinovom spánku som si pod hviezdami, s čelovkou na hlave, vyšľapala zabijácky kopec, ale stálo to za to. Bola som medzi prvou stovkou ľudí čakajúcich na vstup pred hlavnou bránou. Za nami sa postupne dovalili minibusy plné tých pohodlnejších turistov. Machu Picchu som zažila ešte nepreplnené a pokojné. S pribúdajúcim slnkom, ktoré nádherne presvieti každý kút ruin, pribúdali aj turisti. Úplne v pohode sa tam dá stráviť aj pól dňa. Pustia vás von na toaletu alebo do bufetu a zas naspäť. Dnes sa už snažia návaly regulovať a lístky sa predávajú ako doobedné a poobedné, no ostať tam môžete koľko chcete. Keď sa poobzeráte navôkol, niet divu, prečo táto pevnosť ostala nedobitá.

andrea volovicova

PLÁVAJÚCE OSTROVY

Jazero Titicaca - najväčšie jazero v Južnej Amerike a najvyššie položené jazero s lodnou dopravou na svete, sa pýši zaujímavou atrakciou – plávajucími ostrovmi Uros. Je úžasné na nich stáť a počúvať príbeh, ako z hĺbky vody vysekávajú pevné, koreňové obdĺžniky ako základ a každé dva týždne dvíhajú všetky domčeky a prikladajú vrstvy rákosia na tie staré. Na každom ostrovčeku žije jedna komunita. Majú dokonca kostol a školu, no k lekárom chodia na pevninu, čo je pre nich finančne náročné a tak buď nejdú, alebo čakajú, kým tam niekto bude mať cestu. Na jazere sa okrem týchto plávajúcich nachádzajú aj ozajstné ostrovy. Bez elektriny, polície, zubárov, automobilov a poľnohospodárskych strojov.

Titicaca uros island

Titicaca uros island

Elektrinu a splachovací záchod majú len tie domácnosti, ktoré hostia turistov. Je to pre nich zamestnanie a podliehajú podmienkam a kontrolám. Živia sa len tým, čo dopestujú a sami si vyrobia – zemiaky, quinoa, kukurica, strukoviny, ryby, vajcia, syry a nejaká tá zelenina. Ovocie im tam zväčša nosia “zvonku”, no dávať im sladkosti je priam zakázané, pretože k zubárovi sa len tak ľahko nedostanú a stojí to pre nich obrovské peniaze. Ľudia tu vedú veľmi jednoduchý, pokojný život a vďaka tomu, že nie je vidno svetelný smog, je tu jedna z najkrajších nočných oblôh, aké som kedy videla.

uros island

BIELE MESTO

Ale že naozaj biele! Civilizované viac ako ostatné peruánske mestá a veľmi čisté. Väčšina stavieb v starobylom centre mesta je postavená z vulkanického bieleho kameňa. Arequipu obklopujú tri sopky, ktoré sú bezpochyby dominantami celej oblasti. Na trhu vám okrem špecialít tohto regiónu budú tety z oddelenia čerstvých džúsov ponúkať aj jednu špecialitku – výživný, pred vami pripravený džús so žabou. Nie, nie je to tá psychadelická žabka, ale obsahuje výnimočne veľa vitamínov. Miestny si na ňom radi pochutnávajú, ja som radšej ostala len pri obyčajnom smoothie.

Arequipa

Arequipa

Najobľúbenejší výlet z Arequipa je do jedného z najhlbších kaňónov na svete – Colca Canyon. Na ceste sme sa zastavili pozorovať Kondory veľké, ktorých rozpätie krídel je viac ako tri metre. Nikdy v živote nado mnou nič tak veľké nepreletelo. Okrem lietadla. Zostup do kaňónu bola zaberačka. Jeho hĺbka je 3270 m.n.m a kým sme sa dostali do zelenej oázy, ubehlo 7 hodín. Na druhé skoré ráno sme si to dali opačným smerom a vyšliapali prevýšenie až 1000 m.n.m. Aj ľudia s kondičkou sem-tam zaváhajú, či si predsa len nezaplatia koňa, ktorého domáci ponúkajú na uľahčenie výstupu.

Po Arequipe ma čakala “už len” 20 hodinová cesta autobusom naspäť do Limy a let do Kanady.

  • Záver z môjho prvého backpack-erského výletu? Keď mi niekto rozpráva, ako sa cíti nešťastný vo svojom živote, stále na tom istom mieste, nevie sa pohnúť, moja rada znie: Choď cestovať. Sám. Spoznáš svet, seba a svoje limity. Je to viac ako sto hodín terapií, si sám sebe učiteľom a zároveň žiakom.

A či som sa nebála? Ani raz. Ani na chvíľu som sa nebála vycestovať sama, bývať u neznámych chlapcov a a mať jazykovú bariéru. Vlastne som žiadne negatívne myšlienky ani nepripúšťala. A čo si nepustím do mysle, sa skutočnosťou nestane.

Ak chcete Andreu spoznať osobne a spýtať sa jej na skúsenosti a odporúčania, tak 10. februára organizujeme v klubovni Dobrodruh cestovateľskú besedu: Sama po Peru 5 týždňov s ruksakom na vlastnú päsť

Komentáre Disqus