Čo má spoločné zlato s vajcom, alebo reportáž z kolumbijskej bane, kde ťažia zlato zodpovedne!

Kateřina Škabradová - 19.1.2017

Pracujem pre spoločnosť Národná Pokladnica už piaty rok. Zaoberáme sa distribúciou pamätných mincí a medailí, ale aj vlastnou produkciou. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale na našich zákazníkoch nám záleží a veríme, že keď budú naozaj spokojní, bude sa dariť aj nám. Naši zákazníci sú vlastne našimi spolupracovníkmi aj inšpiráciou. Ich názory a želania sú rozhodujúcimi faktormi pri výbere numizmatov od svetových dodávateľov a pri tvorbe nových mincí a medailí z našej vlastnej produkcie. Pýtame sa, aké témy ich zaujímajú a prečo. Z akého drahého kovu raziť. Či chcú medailu s Otcom vlasti alebo Otcom národa.

Stanley Marcus, úspešný americký podnikateľ, raz povedal: „Spotrebitelia sú štatistiky. Zákazníci sú ľudia."

Súhlasím!

A na čom teda vlastne zákazníkovi záleží? Na tom, aby kvalita zodpovedala vynaloženým prostriedkom. Aby bola cesta od objednávky po doručenie tovaru jednoduchá a krátka. Aby sa naši zákazníci mohli opýtať na čokoľvek, čo sa týka objednaného produktu a aby pre nich mali naši zamestnanci vždy milú a ústretovú odpoveď.

Aspektov, ktoré robia zákazníka spokojným, je samozrejme oveľa viac. Ja chcem ale dnes hovoriť o jednom konkrétnom. O téme, ktorá sa dnes dostáva do popredia, a to je moc dobre! Tým aspektom je sociálna zodpovednosť. Pýtate sa, ako súvisí sociálna zodpovednosť sa spokojnosťou zákazníka? Zoberme si napríklad obyčajné vajcia. V dnešných supermarketoch či hypermarketoch dnes nájdeme množstvo plát s vajíčkami rôznych veľkostí a akosťou. Môžeme si kúpiť vajcia nosníc zavretých v klietkach alebo od sliepok chovaných v halách, čo nikdy nevideli slnko, ale aj od sliepok, ktoré žijú vonku v trávnatom výbehu, hrabú a majú dostatok vhodnej potravy a vody. Iste, tieto bio vajíčka sú drahšie, dokonca o dosť drahšie. Predsa len urobiť takú sliepku šťastnou niečo stojí. Ale oplatí sa! Šťastná sliepočka nesie dobré vajcia a my predsa chceme dobré vajcia. Alebo nie? Okrem dobrých vajec, máme navyše dobrý pocit a čisté svedomie. To sa predsa dvakrát oplatí!

A teraz, čo majú spoločné sliepky a numizmatika? Práve tú spomínanú sociálnu zodpovednosť! Je totiž len a len na nás, čo si kúpime a komu a ako tým prospejeme.

Pretože Národná Pokladnica je tiež zákazník, nie je nám jedno, od koho kupujeme zlato, z ktorého vyrábame mince a medaily pre našich zákazníkov, ktorým to tiež určite nie je ľahostajné. Rozhodli sme sa preto o pôvod zlata zaujímať. Práve vtedy začala spolupráca s Alianciou pre zodpovednú ťažbu (ARM). Poslaním tejto Aliancie je totiž ustrážiť to, aby zlato, ktoré sa ťaží v malých ťažobných spoločnostiach, bolo ťažené zodpovedne a my sme potom mohli mať zaslúžene ten dobrý pocit a čisté svedomie.

Dozvedeli sme sa, že práve malé ťažobné spoločnosti a komunitné bane v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike zamestnávajú až 90% svetových baníkov. Výťažnosť zlata je však len 10% z celkovej produkcie zlata.
Hovorila som si ... 10% zo svetovej produkcie zlata ... trochu málo, nie? Prečo to tí ľudia vlastne robia? Oplatí sa im to?

Kenneth Porter, vedúci rozvoja podnikania z ARM, nám vysvetlil, že pre mnohé komunity je ťažba zlata jedinou možnou obživou. Na príjme baníkov sú závislé celé rodiny a komunity. ARM pomáha malým ťažobným spoločnostiam dosiahnuť certifikáciu Fairmined (férovo vyťažené), ktorá im zaistí úplne iný život! Cesta k dosiahnutiu certifikácie však nie je prechádzka ružovou záhradou a mnohokrát trvá aj niekoľko rokov. Bane musia dodržať nespočetné množstvo podmienok.

Výsledok ale stojí za to. Certifikácia im totiž zabezpečí výrazné zlepšenie environmentálneho a sociálneho prostredia, ale aj obchodnú podporu, férové výkupné ceny zlata, ekonomickú stabilitu a napojenie na sieť dodávateľov. Certifikované zlato je, rovnako ako bio vajcia, totiž drahšie. Aby nám Kenneth dokázal, že má zmysel si za certifikované zlato priplatiť, pozval nás na návštevu do zlatých baní v Kolumbii a my sme povedali áno! A tu sú moje dojmy:

1.deň

kolumbia

Pristávame v meste Neiva v oblasti Huila. Práve tu sa stretávame so zástupcami Íquira Municipality Agro - Mineral Cooperative, ktorí získali certifikáciu Fairmined v septembri roku 2014. Z dlhého názvu pochopíme, že organizácia združuje okrem zlatých baní taktiež farmárov. Prísne štandardy, ktoré certifikácia vyžaduje, nie sú teda aplikované len na ťažobné spoločnosti, ale aj poľnohospodárske, a to sa mi páči.

kolumbia

Na letisku nás vítajú tiež novinári z kolumbijských médií. Majiteľ Samlerhuset Group (materskej spoločnosti Národnej Pokladnice) Ole Bjørn Faus im rád poskytne pár rozhovorov a potom už nasadáme do jeepov a mierime do Iquiry, malého mestečka s 3000 obyvateľmi.

V kancelárii predstaviteľov združenia Iquira sa konečne stretávame s baníkmi a farmári. Po veľmi vrelom privítaní nám rozprávajú, čo im certifikácia priniesla. Padajú heslá ako bezpečnejšia práca, zvýšenie profesionality, modernejšie technológie, ochrana životného prostredia alebo spojenie so svetom vďaka medaile Nobelovej ceny mieru! Áno, naozaj, práve toto svetovo známe ocenenie je vyrobené z ich zlata.

My im na oplátku rozprávame o našich projektoch. O tom, že práve ich zlato bolo použité na prvú pamätné medaily z certifikovaného zlata, určené pre našich zákazníkov v Nórsku, Fínsku, Česku a na Slovensku. Z očí tých milých ľudí cítime radosť a zaslúženú hrdosť.... A to aj nás napĺňa radosťou.

Nasleduje obed, kedy nám naši noví priatelia vysvetľujú princípy zodpovednej ťažby a technológiu výroby zlata, a my si uvedomujeme aký obrovský vplyv má certifikácia na ich životy. Po obede mierime na očakávanú prehliadku útrob zlatej bane, San Jose. Hoci žiadnym významným strachom z uzavretých priestorov netrpím, tá predstava mi nie je úplne príjemná. Na moje vlastné prekvapenie ma katastrofálne predstavy o zavalených tuzemských turistoch opúšťa, len čo sa ocitáme pri vchode. Ten je doslova vytapetovaný informačnými tabuľami o bezpečnostných zásadách a žltočiernymi pruhmi, ktoré by neprehliadol snáď ani krtko. Chodba je komfortne široká, a asi aj vďaka našim usmievavým sprievodcom sa cítime naozaj bezpečne. Kenneth vie perfektne po španielsky a prekladá odpovede nášho sprievodcu, ktorého neprestávame bombardovať otázkami. Dozvedáme sa, že náš sprievodca- baník v bani pracuje štyri roky. Vysvetľuje, že práca v bani je síce veľmi fyzicky náročná, ale že vďaka certifikácii a prísnym bezpečnostným opatreniam sa cíti bezpečne. V tomto regióne vraj navyše nemá práve na výber. Jedinou alternatívou je práca v poľnohospodárstve, ale tá zďaleka neponúka tak vysokú mzdu. Ďalší baníci už len potvrdzujú slová svojho kolegu. „Certifikácia pre nás bola naozaj revolučným medzníkom. Predtým, než sme ju získali, bezpečnostné opatrenia prakticky neexistovali. Dnes máme všetko vybavenie, potrebné pre našu prácu. Každý deň prebiehajú bezpečnostné prehliadky našej výbavy i terénu. Technológia je vyspelejšia a prostredie, v ktorom pracujeme a žijeme, je oveľa čistejšie".

2.deň

kolumbia

Naši hostitelia zo združenia Iquira si pre nás pripravili exkurziu v továrni na spracovanie minerálov. Do tohto závodu sú dovezené tony a tony minerálov z okolitých zlatých baní. Naši sprievodcovia nám vysvetľujú, ako je zlato z minerálov získavané: „Minerály sú najprv brúsené. Neskôr putujú do mlyna, kde sú rozdrvené. Vzniknutá hustá hmota je následne premývaná cez jemnú látku. Týmto spôsobom sú z minerálov odlúčené koncentráty s vysokým obsahom zlata. Na „priehrade“ je potom zlato oddelené od odpadu. Aby sme kov zbavili všetkých nečistôt, musíme ho ošetriť kyselinou dusičnou. Až potom je zlato pretavené do malých ingotov a pripravené na predaj".

kolumbia

Rovnako ako v baniach, sú aj tu dodržiavané prísne bezpečnostné štandardy, ktoré certifikácia vyžaduje. Sandra, ktorá je zodpovedná za bezpečnosť, dodáva: „Vhodné bezpečnostné podmienky a ich dodržiavanie v závode je rovnako ako v samotnej bani kontrolované na každodennej báze. Predtým, než sme v roku 2014 certifikáciu získali, žiadne bezpečnostné opatrenia ani kontroly neexistovali. To viedlo k zvýšenému riziku úrazov. Dnes smú zamestnanci pracovať len 8 hodín denne. Dbá sa na to, aby bola skladba zamestnancov rodovo vyvážená, a detská práca je absolútne neprípustná". Dostávame sa k štatistikám. Musím sa priznať, že čísla ma šokovali. To, že závodom prejdú tony minerálov, už vieme. Avšak to že, z jednej takej tony je získané len 12 gramov zlata, sme netušili! Sčítané, podčiarknuté: za jeden mesiac tu uzrie svetlo sveta jen 1,2 kg zlata! Keď si rovnicu predstavím v praxi, znamená to, že kilogramová medaila Nobelovej ceny mieru zamestná celú miestnu komunitu na celý jeden dlhý mesiac!

3.deň

kolumbia

Je čas ísť ďalej. Nasadáme do lietadla a presúvame sa do La Llanady. Aj keď znie názov regiónu ako veselá pesnička a vzdúvajúce sa zelené Andy môj poetický dojem len umocňujú, neskôr sa dozvedáme, že realita je trochu odlišná. Chystáme sa navštíviť zlatú baňu, spadajúcu do družstva Coodmilla. Z poznámok, ktoré sme dostali ešte pred návštevou, vyplýva, že družstvo vzniklo už v roku 1977 a stará sa o 5 zlatých baní. Tie všetky majú dnes certifikáciu! Majiteľ týchto piatich mikro spoločností, ako svoje bane sám nazýva, je Paul Guerrero: „Vďaka ťažobnom úspechom, ktoré sme vďaka certifikácii dosiahli, môžeme dnes poskytnúť našim deťom toľko potrebné vzdelanie a rodinám baníkov ekonomickú stabilitu.“

Ale aby sme boli schopní pochopiť zmenu, ktorú certifikácia priniesla, vráťme sa o niekoľko rokov späť. Pred certifikáciou bola vraj situácia v regióne smutná. Ľudia trpeli početnými chorobami, ktoré práca v baniach prinášala. Baníci používali nebezpečné chemikálie znečisťujúce nielen ich organizmy, ale aj prírodné prostredie. Detská práca nebola ničím výnimočným a úroveň vzdelania a sociálnych istôt sa blížila nule.

kolumbia

Druhou kapitolou je mafia, ktorá toto územie ešte nedávno ovládala, ale o tom až niekedy nabudúce. Dnes je však situácia podstatne lepšia. Osobne ma veľmi potešila informácia, že na čele zlatej bane s názvom Minerals Cuatin je žena! Jej meno je Doris a baňu zdedila po svojom otcovi. Vedie banícky tím, zložený z 8 mužov a 3 žien. S Doris sme sa síce nestretli, zato s jej pracovným tímom áno. Tá hrdosť, zápal a nadšenie, s ktorým opisovali baníci svoju prácu aj šéfku, bola skrátka fascinujúca.

Exkurzia v zlatej bani v 2300 metroch nad morom nás Európanov predsa len trošku zmohla. O to viac nás príjemne prekvapil večerný program. Naši hostitelia si pre nás pripravili kultúrnu vložku v podobe miestnej hudby a klasického tanca.

4.deň

kolumbia

Druhý, a zároveň posledný deň v milej spoločnosti našich hostiteľov. Naše kroky mieria do necertifikovanej bane. Jej aktuálna hĺbka je 100 metrov, ale na zlato zatiaľ baníci nenarazili. Všetci tvrdo pracujú na tom, aby hĺbka bane čoskoro dosiahla hranicu 300 metrov, ktorú im odporučil geologický výskum. Náš sprievodca nám vysvetľuje, že práca je nesmierne náročná a nebezpečná a každý deň sa baňa podarí prehĺbiť o jediný meter! Aj keď je nález zlata neistý, baníci neprestávajú veriť v úspech. Len do tejto bane bolo doteraz investovaných 38 000 dolárov. Robím si sama pre seba resumé a zdá sa mi to neuveriteľné! Tí úbohí ľudia ťažko pracujú celé dlhé mesiace, vyhĺbi dieru 300 metrov a potom napríklad nič z toho? Žiadne zlato? Ich trpezlivosť a vieru im neskrývane závidím…

Avšak práca baníkov a všetky ďalšie náklady s touto baňou je hradená zo zdrojov celej komunity. Vlastne len vďaka tomu je možné v neistej práci pokračovať.

Ďalší problém predstavujú výbušniny. Ich obstarávanie je nielen finančne a časovo náročné, ale z pohľadu legislatívy neprípustné. Výbušniny teda nemôžu byť nakupované na úrovni komunity. Sú preto zhotovované samotnými baníkmi. Tí musia cestovať do Bogoty, výbušniny nakúpiť a priviezť späť v spoločnosti vládnych predstaviteľov, ktorých úlohou je dohliadnuť na to, aby neboli zneužité.

Náš čas na návštevu bohužiaľ vypršal. Lúčime sa, a ja si z celého srdca želám, aby zlato na ďalšiu Nobelovu cenu bolo práve odtiaľ! Aby tá práca nebola márna a aby bol úsmev tých nesmierne milých ľudí ešte širší.

Keď sa drsným terénom dostaneme na štyri hodiny vzdialené letisko, objíme nás hmla. Hmla je tak hustá, že by sa dala krájať. Neletí sa teda nikam! Do Bogoty sa dostávame až na druhý deň ráno. Lúčim sa so svojimi spolu-výletníkmi. V hlavnom meste potom zostávam ešte jeden deň a čakám na svoj ranný let do Prahy.

V lietadle mám vlastne prvýkrát čas sa zastaviť a utriediť si myšlienky. Náš výlet bol krátky, programovo náročný a vyčerpávajúci, ale tiež fantastická skúsenosť!

Kolumbia je nádherná krajina, ale vďaka svojej politickej histórii je inde. Nehovorím, že je to dobre alebo zle, jednoducho to tak je.

Je inde, čo sa týka ekonomiky, hospodárstva, politickej vyspelosti. A je tiež úplne inde, čo sa charakteru ľudí týka. Tí ľudia sú vlastne veľké deti, v dobrom slova zmysle. Na rozdiel od nás, „rozmaznaných Európanov“, majú radosť z akéhokoľvek pokroku, úspechu, príležitosti. Majú radosť, že dostávajú šancu. Majú chuť sa učiť, vzdelávať a budovať, majú proste chuť žiť! Nič im nie je málo.

kolumbia

A ja mám úprimnú radosť, že toho všetkého môžeme byť súčasťou. Že im môžeme byť oporou na ceste pokroku a oni nám na ceste späť k ľudskosti, solidarite a altruizmu.

Ten malý chlapec na fotke je syn šéfa jednej zo zlatých baní. Aj on bude raz pracovať v bani a dosť možno to bude práve on, kto baňu raz povedie. Keď bude pokračovať v tom, čo jeho otec začal, a my budeme rozmýšľať nad tým, čo a prečo našim zákazníkom ponúkame, môže byť jeho budúcnosť oveľa svetlejšia. Pretože kvalita života toho chlapca a mnohých ďalších je z veľkej časti závislá na našej voľbe!

Takže, vďaka Kolumbia! A hlavne, vďaka všetkým, čo im nie je ľahostajné, odkiaľ je ich nedeľná omeleta a prstienok z lásky!

Zdenka

Viac informácií/noviniek zo sveta Fairmined tu: https://www.facebook.com/Certifikacezlata/

Komentáre Disqus