Košice: Dóm svätej Alžbety

Ľuboš Vodička - 2.3.2018
Košice Dóm sv. Alžbety

Videli ste gotický chrlič, ktorý miesto vody chrlil ľad? Mne sa to pošťastilo. Pri poslednej návšteve Košíc jeden z chrličov na Dóme sv. Alžbety chrlil ľad. Chrlil! Zmrznutá voda, ako ľadopád mu trčala z papule. Žiaľ, nebol to práve ten, ktorý znázorňuje opitú ženu a žiaľ, k môjmu novému fotoaparátu nemám ešte dostatočne dlhé sklo (teleobjektív). Ale, pohľad to bol zaujímavý a skúsil som to odfotiť aj tak.

Čo vieme o Dóme sv. Alžbety?

Najväčší kostol na Slovensku

Dóm svätej Alžbety je skutočne najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho  interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe. Toto je zaujímavosť, ktorú najmä autori zo západnej Európy opomínajú. Gotické katedrály na ich mapách končia Dómom sv. Štefana vo Viedni.   So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach. Jednoducho je neprehliadnuteľná. Nekompromisná vo svojej gotickej zdobnosti, obsypaná sochami, ružami, chrličmi, mocný v kamenných blokoch , bodavá v pichľavých tvaroch dverných a okenných rámov, asketická v štíhlosti rebier, stĺpov,  nosníkov, farebný v okenných vitrážach (rozpačitejšie farebná v nočnom osvetlení, ale na to sa dá zvyknúť si).

Kráľovské schodisko je takého typu, že podobné v Európe nájdete len v rakúskom Grazi

Áno, dvojité točité gotické schodiská (Doppelwendeltreppe, Double Spiral Stairrcase) sú v Európe asi len dve. V Košiciach a v Grazi. Ostatné schodiská podobného typu sú mladšie a zaraďujú sa až do obdobia renesancie. Schodisko sprístupňuje kráľovský balkón a jeho západné rameno pokračuje až na strechu Dómu.

Dvojkrídly hlavný oltár, kovový vedľajší oltár

Obidva oltáre sú opäť európskou raritou. Ten hlavný je jediný v strednej Európe, ktorý má dva páry otváracích krídiel. Od kedy bol postavený zo svojho miesta sa nepohol  a z jeho 48 obrazov môžu návštevníci vidieť dvanásť. Všetky s výjavmi zo života sv. Alžbety Durínskej (mimochodom narodenej v Prešporku, teda v dnešnej Bratislave).  V pravej časti dómu umiestnený celokovový, podstatne mladší (posvätený bol v roku 1931) neogotický oltár sv. Kríža venovaný pamiatke obetí Prvej svetovej vojny. Konštrukcia bola odliata zo zbraní, ktoré sa zachovali na bojiskách východného Slovenska.

Rákociho krypta

V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho – František II. Rákoczi je maďarský národný hrdina. Doslova. Bojoval proti naším Habsburgovcom za slobodu maďarského národa (rozumej najmä šľachty). Ibaže narodil sa v Borši. V dedinke na území dnešného Slovenska. Pochovaný je v Košiciach. Teda v metropole východného Slovenska. A je Maďar. Tak buď je táto osoba „bez hraníc“, alebo „šicki vyhodňare su maďare“.  Stavba krypty prebehla počas poslednej veľkej opravy kostola na začiatku 20. Storočia. Telesné pozostatky Františka II. Rákocziho a jeho druhov  previezli v r. 1906 z Turecka do Košíc. Kryptu podľa projektu prof. E. schuleka postavil  arch. A. Aignera a autorom sarkofágov je sochár Fr. Mikuov a A. Andreeti. 

Čo o ňom nevieme?

Nevieme, kedy a kto dóm postavil.

Celé je to trochu zamotané. Stavba bola započatá koncom 14. storočia a dokončená okolo roku 1508 (teda v 16. storočí). Keď v roku 1884 odkryli pôvodné základy Dómu bolo zistené, že pred ním tu stál menší kostol, ktorý v roku 1378 vyhorel. Dnešný, veľkosťou skutočne impozantný chrám začali stavať tak, že ten menší obstavali.  Po dokončení obvodových múrov novostavby starý kostol zbúrali. Vzorom pre pôvodný architektonický výraz kostola mal byť kláštorný kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. Túto stavbu začala dielňa, o ktorej nie je nič známe. Tá prácu na stavbe skončila asi v roku 1420. Druhá stavebná dielňa  vytvorila modernejší halový priestor a pozmenila pôvodný plán päťloďovej baziliky. V druhej polovici 15. storočia sa stavby ujal majster Štefan, keďže však v roku 1491 bol dóm výrazne poškodený pri obliehaní mesta, jeho obnovou sa zaoberal aj staviteľ a kamenár M. Krompholz z Nissy.

Nevieme, kto vytvoril hlavný oltár

Vieme len, že ho vyhotovili medzi rokmi 1473 až 1477, ale mená autorov nepoznáme. V množnom čísle sa hovorí preto, lebo sa predpokladá, že autormi oltára sú až traja majstri.  Oltár je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej.  Hoci má oltár 48 obrazov, návštevník z nich môže vidieť len 12. Dôvod je ukrytý vo veku oltára a jeho vzácnosti.  Pred viacerými rokmi sa s oltárom prestalo manipulovať, aby nedošlo k jeho poškodeniu.

„Zlá“ strana Dómu je najzdobnejšia

Severná strana Dómu sa môže pýšiť najkrajšou a najbohatšou výzdobou. Ibaže! Ibaže severná strana bol vnímaná ako strana zla. Nesvietilo na ňu Slnko, bičoval ju dážď, bola studená.  Veľakrát na tejto strane kostoly nemali ani vchod, ani okná. A tu odrazu úplne opačne. Prečo? Nevieme.

Škaredá žena a iné „neviditeľné“ ozdoby

Jeden z kamenárskych majstrov mal vraj ženu, ktorá si nadovšetko rada vypila. Jedného večera ju dokonca spitú našli spadnutú v jarku. Majster sa jej pomstil tým, že jej podobizeň vyhotovil v podobe chrliča a umiestnil ho medzi ostatné zvieracie potvory nad západný portál.  Severnú vežu obtáča veniec ruží, z ktorých je každá iná. Pre bežného návštevníka sú doslova neviditeľné. Aby toho nebolo málo, sú vytesané z tvrdého a trvácneho andezitu. Čo však viedlo majstrov k tomu, aby tak tvrdo pracovali na niečom, čo vlastne nikto neuvidí, nevieme. Dnes by sme povedali, že „cez čiaru“ sa dostali s vyobrazením Posledného súdu nad severným vchodom. Medzi zlosynmi v pazúroch Leviathana, v horiacom pekle končí aj biskup a mníška. Kde nabrali na toto odvahu, nevieme.

Dóm sv. Alžbety je úžasná stavba. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku. Preto dóm v Košiciach treba vidieť!

Komentáre Disqus