Problematike nemeckej menšiny na Spiši, ale aj celom Slovensku venovala slovenská historiografia malú pozornosť. Tejto skutočnosti nahrávali ideologické dôvody, ale zrejme aj určitá trauma, ktorá vznikla v dôsledku odsunu nemeckého obyvateľstva zo Slovenska po druhej svetovej vojne. Pritom príslušníci nemeckej menšiny prispeli významnou mierou k rozvoju hospodárskeho aj kultúrneho života. Aktívnym prístupom sa podieľali i na zrode miest, história tejto komunity je nesporne integrálnou súčasťou dejín nielen Spiša, ale i celého Slovenska.
„Spišskí Nemci mali veľkú zásluhu na vzniku nesmierneho kultúrneho bohatstva Spiša. Vďaka nim môžeme obdivovať krásu starobylých spišských miest a mestečiek."
Na námestiach spišských miest ako Levoča, Kežmarok, Spišská Nová Ves, Spišská Sobota a ďalších obdivujeme uchvacujúcu krásu tamojších sakrálnych a svetských pamiatok. Mnohé sú v zozname UNESCO, alebo sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Málokto si uvedomuje, že najväčšiu zásluhu na existencii tohto kultúrneho bohatstva majú spišskí Nemci. Táto komunita sa počas stáročí zásadným spôsobom podieľala na kultúrnom, hospodárskom a politickom rozvoji Spiša. Hoci dnes je spišských Nemcov už len hŕstka v porovnaní s ich počtom v minulosti, je dôležité pripomenúť si ich historický význam, pretože ak by nebolo Nemcov, Spiš by nebol takým, aký ho poznáme“, píše Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Aspoň v krátkosti spomeniem podstatné informácie o nemeckej menšine na Spiši
Osobnosti z radov spišských Nemcov
Z plejády nemeckých osobností zo Spiša možno spomenúť lekára a priekopníka röntgenológie Vojtecha (Adalberta, Bélu) Alexandra, priekopníka tatranskej turistiky a horolezectva a fotografie Alfréda Grosza, fyzika, matematika a vynálezcu Josefa Maximiliána Petzvala, či posledného spišského polyhistora Michala Greisigera.
Z radov spišských Nemcov pochádzalo mnoho významných vzdelancov, vedcov, vynálezcov, lekárov, historikov, spisovateľov, umelcov, hudobníkov, architektov, podnikateľov, priekopníkov turistiky, zimných športov, predstaviteľov kultúrneho a politického života. Viacerí z nich prekročili svojim významom nielen hranice spišského regiónu, ale aj Slovenska a Uhorska.
Hospodárstvo a zamestnanie spišských Nemcov
Nemci, žijúci na vidieku v povodí rieky Poprad sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, v menšej miere remeslami. Nemci, obývajúci vidiek povodia rieky Hnilec sa venovali najmä baníctvu, hutníctvu a iným priemyselným činnostiam. Mnoho Nemcov usídlených v spišských mestách, sa radilo k vyšším spoločenským vrstvám. Zaoberali sa remeselnou, obchodnou či ťažiarskou činnosťou, neskôr boli činní aj v priemysle, úradoch a doprave. Mnohí z nich boli učitelia, právnici, lekári či inžinieri. Značná časť Nemcov, žijúcich v spišských mestách zohrávala kľúčovú úlohu v ich ďalšom rozvoji.
Tlač a knihy spišských Nemcov
Najväčšie zastúpenie medzi inteligenciou Spiša mali už od stredoveku miestni Nemci. Najviac literárnych diel zo Spiša od 14. do 19. storočia preto pochádza práve od nich. Písali a vydávali nielen umeleckú, ale aj odbornú literatúru. Levoča mala už v 16. storočí kníhkupectvo a v 17. a 18. storočí v meste pôsobila tlačiareň rodiny Brewer. Od konca 19. storočia v bola činná v Kežmarku tlačiareň rodiny Sauter. Vo vydavateľskej činnosti patrilo Nemcom na Spiši viacero ďalších prvenstiev. Napríklad už v roku 1863 vydávali prvé noviny v regióne – Zipser Anzeiger. K nim pribudli najznámejšie noviny spišských Nemcov – Karpathen Post, ktoré vychádzali do roku 1942.
Školstvo spišských Nemcov
Spiš bol v stredoveku a predovšetkým v novoveku vďaka školám v Levoči a Kežmarku jedným z centier vzdelanosti v Uhorskom kráľovstve. Stovky Spišiakov nadobudli univerzitné vzdelanie na európskych univerzitách, v stredoveku najmä v Krakove, v novoveku predovšetkým vo Wittenbergu. Svoje školy mali Nemci na Spiši až do 19. storočia. Vtedy sa začala situácia kvôli maďarizácii meniť. Počet nemeckých škôl neustále klesal. Zmena nastala po vzniku Československa, keď pribudlo na Spiši mnoho nových nemeckých škôl. Najviac škôl mali Nemci na Slovensku a Spiši počas prvej Slovenskej republiky. Po roku 1945 bolo potom nemecké školstvo zrušené. V súčasnosti sú na Spiši nemecké školy v Kežmarku a Chmeľnici.
Náboženstvo spišských Nemcov
Keď Nemci prichádzali na Spiš, boli rímskokatolíckeho vyznania. V 16. storočí sa však drvivá väčšina z nich prihlásila k reformácii. V ďalších storočiach počet evanjelikov a.v. z ich radov postupne klesal. Na začiatku 20. storočia sa na Spiši približne dve tretiny Nemcov hlásili k evanjelikom a.v. a jedna tretina k rímskokatolíkom. V období 1. Slovenskej republiky mali Nemci na Slovensku samostatnú evanjelickú cirkev a.v., ktorá bola zrušená v roku 1945. O tom, že mnohé spišské sídla počas stáročí obývali rímskokatolíci i evanjelici, svedčí skutočnosť, že im dodnes dominujú katolícke a evanjelické kostoly.
Predpokladaný podiel nemeckej národnosti v percentách v roku 1700
78 – 95 % nemeckej národnosti bolo v Starej Vode, Švedlári, Mníšku nad Hnilcom, Smolníckej Hute, Žákovciach, Starej Lesnej, Lomničke, Bušovciach, Výbornej, Holumnici a v Chmeľnici. 60 – 77 % sa hlásili v Nálepkove, v Smolníku, Poprade, Stráže pod Tatrami, Veľký Slavkov, Nová Lesná, Mlynica, Veľká Lomnica, Vrbov, Spišská Belá, Kežmarok, Podolínec, Toporec. 41 – 59 % Ľubica, Ihľany, Hniezdne. Dominujúca nemecká národnosť bola v meste: Štós, Smolník, Švedlár, Nálepkovo, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Krompachy, Levoča, Stará Lesná, Nová Lesná, Spišská Belá, Rakúsy, Hniezdne, Chmeľnica, Podolínec.
- úvodná foto: Archív Múzea kultúry karpatských Nemcov
