Dobrodružstvá s Charlesom začali ešte v civilizácii niekde v Skalnatých horách. Zvečerievalo sa a blížili sme sa k nejakému mestečku, keď zrazu Chárly zbadal na okraji cesty postavené indiánske tee pee pri predajni suvenírov. Zaflekoval a povedal: „Aha, už máme postavený stan. Načo budeme rozkladať vlastný.“
Tee pee nebolo dokonalé, stanovine chýbalo asi pol metra, aby doliehala až po zem, a tak prievan bol ukrutný. Boli sme štyri metre od cesty. Keď prefičal okolo nás kamión, vždy som sa posadil v spacáku s pocitom, že mi niečo prešlo po bruchu.
Konečne prišlo ráno a my sme pokračovali ďalej
Keď sme došli k najväčšiemu mestu na ceste na sever Prince George, kde odbočuje jedna z dvoch ciest na Aljašku Cassiar highway, Charly zastal pred hypermarketom s táborníckymi a poľovníckymi potrebami. „Musím si ísť kúpiť licenciu na losa, stojí asi 50 dolárov.“ hovorí mi. „Chárly, netreba zaplatiť parkovné? Všade sú tu hodiny.“ pýtam sa ho. „ Nie. Toto je free country!“ odpovedá mi rázne. Pokrčil som plecami a zašomral som si: „Ty si tu doma.“ Charles bol zhovorčivý a hneď sa dal s predavačmi do debaty. Kúpil si licenciu na losa, zásobu nábojov a vyrazil si popozerať, čo majú v regáloch.
Dorazili sme ku kope nafukovacích karimatiek
Zobral do ruky jednu, vytiahol dýku a jedným šmahom prerezal baliaci igelit. Asi sa mu nepáčila, lebo ju hodil na zem. Zobral si druhú a urobil to isté. Na podlahe sa už dvíhala kopa rozbalených karimatiek. Keď mal v ruke asi siedmu, všimol som si, ako predavači vykukujú spoza regálov. A v tom ten najodvážnejší sa rozhodol konať. Pribehol k Chárlymu a keď som videl jeho oči, radšej som pár metrov odstúpil. Ale môj kamarát ho zaskočil. Pozrel sa mu prudko do okálov a zmierlivo povedal: „ Túto karimatku má môj šéf. Je najlepšia aká existuje.“ Obchodník sa nachytal a začal mu vysvetľovať technické parametre výrobku. Jeho monológ Charles prerušil slovami: „Odložte mi ju. Keď sa budeme vracať z Yukonu, tak si ju kúpim.“
A vybral sa sebavedomo k ďalšiemu regálu. Tam ho zaujali plynové lampy. Chytil jednu do ruky, obzeral si ju a vôbec si nevšímal vystrašených predavačov, ktorí kukučkovali spoza regálov. Ale to som ani ja netušil, čo bude nasledovať. Zrazu siahol do vrecka, vytiahol zapaľovač, prívod plynu otvoril na plné pecky a zapálil. Vyšľahol asi metrový plameň smerom k stropu, kde boli protipožiarne hlásiče, ale hneď to aj zhasil. To už všetci traja predavači pribehli k nemu a on sa im milo prihovorí: „ Môj šéf v kempe v Revelstoku má presne takú istú a hodiny a hodiny mu vydrží. Odložte mi ju, keď sa budeme vracať z Yukonu, tak si ju kúpim.“ A išiel ďalej. Ale za ním už pochovala ozbrojená stráž, zložená z obchodníkov. Zaujala ho rozkladacia stolička vo výklade, na ktorú bolo silónmi naaranžované skoro všetko za sklom. Keď som videl, že si ide do nej sadnúť, hneď som si predstavil ako sa celý výklad dostane do pohybu a skončí na podlahe. Ale na to som už nečakal. Stratil som nervy a radšej som vybehol na ulicu.
Chcel som ho počkať pri aute, ale keď som tam videl policajta ako si obzerá náš eagle a niečo vypisuje, tak som len prešiel okolo a tváril som sa že nič. Čakal som v ústraní na Charlyho a bol som zvedavý ako vybaví ďalší prúser. Táto krajina síce je free, ale len vtedy, keď dodržiavaš zákony a predpisy.
- predošlá časť: Zálesák Charles Cooper a cesta na Yukon 1998
- nasledujúci článok: Zálesák Charles Cooper, cesta na Yukon – skvelý táborník a kuchár
