Kostoly za hradbami: Plavecký Peter

05. jan 2021
4

PRĽA Plavecký Peter. To nie je, prosím, nadávka! PRĽA znamená Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry. Dnes sa už tento názov oficiálne nepoužíva, ale v pamiatkárskej praxi žije životom voľne poletujúceho vtáctva. Oficiálneho ho nahradilo označenie pamiatková rezervácia ľudového staviteľstva, ale vysloviť skratku PRĽS zrozumiteľne je nemožné. Súčasťou tohto pamiatkového územia je Kostol sv. Petra a Pavla, kostol s opevnením.

Keď Plavecký Peter, tak Peter bude prvý

Ak je kostol zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi, tak sa treba rozhodnúť, o ktorom bude najskôr reč. Asi by bola o Petrovi tak či tak, veď, kto by si to chcel rozhádzať s vrátnikom pri Nebeskej bráne, aj názov Plavecký Peter, preferuje jedného z nich.  Knieža apoštolov, pochovaný pod bazilikou sv. Petra v Ríme, časť dní svojho života strávil  v Mamertínskom  väzení spolu s Pavlom. Rok jeho úmrtia nie je však ustálený. Uvádza sa 64 aj 67.  Tento vlastník prosperujúcej rybárskej spoločnosti bol ženatý a mal dcéru Petronellu (išla v otcových šľapajách a stala sa mučeníčkou). Skôr ako stihol Peter Krista trikrát zaprieť, stal sa svedkom udalostí, ktoré by nám vyrazili dych. Vzkriesenie Jairovej dcéry[1], Kristova smrteľná úzkosť v Getsemanskej záhrade[2], premenenie Pána na hore Tábor[3]. Asi v roku 64 stretol evanjelistu Mareka na svojom úteku z Ríma a ten mu položil otázku, ktorá zvrátila jeho osud: Domine, quo vadis? (Pane, kam ideš?). Venio iterum crucifigi (Prichádzam sa dať po druhý krát ukrižovať), znela trochu zahanbená Petrova odpoveď. Tou „prijal svoj kríž“ a vrátil sa späť do Ríma. Petrov podiel na vybudovaní katolíckej cirkvi je obrovský, rovnako ako sú známe jeho zázraky a nespochybniteľná autorita. Práve jeho „pochybenia“ ho poľudšťujú a približujú ľuďom. Vo chvíli keď prijal svoj skutočný kríž, požiadal katov, aby ho ukrižovali hlavou dolu. Necítil sa byť hodný zomrieť v polohe ako Kristus.  Všetko sa to začalo tak jednoducho, slovami: Poďte za mnou, a ja vás urobím rybármi ľudí[4]. Pozvania sa vtedy dostalo dvom bratom Šimonovi, z ktorého sa stal Peter a Ondrejovi, ktorý poslúchol tiež.

O kostole uprostred dediny

Opevnenie kostola sv. Petra a Pavla v Plaveckom Petri vyzerá ako ..., hlavne nevyzerá ako opevnenie. Zo všetkého najväčšmi hádam pripomína oplotenie Jednotného roľníckeho družstva vybudovaného v roku 1972 omylom okolo kostola. Alebo postaveného na truc predsedovi tunajšieho miestneho národného výboru. Opevnenie malo byť postavené asi v roku 1712. Za tento údaj by som však nedal ani tú „zlámanou grešli“. Vysvetlím, renesančný kostol postavili v roku 1600. To by bol veľmi aktuálny  dátum pre vznik jeho opevnenia. Turci sa už pohybovali po našom území. V roku 1712 bol kostol barokovo upravený a traduje sa, že z toho roku je aj hradobný múr. Nepodotkol som, že kostol postavili na mieste staršej sakrálnej stavby. O nej nevieme prakticky nič. Pamiatkový výskum vykonaný nebol. Kostol je podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu chránený od roku 1993.

Najzaujímavejšia udalosť, ktorá sa ku kostolu vzťahuje je z druhej polovice 20. storočia. Pripomína ju pamätná tabuľa pri vchode s textom: V tomto chráme sv. Petra a Pavla bol pokrstený a vychovaný vo viere kňaz Štefan Polák 22. 4. 1940. Za vernosť cirkvi, za vernosť k národu, za spravodlivosť a pravdu ho komunistický režim umučil dňa 7. 10. 1987. K jeho nedožitým 70. narodeninám vďačná obec Plavecký Peter a Konfederácia politických väzňov Slovenska. Násilnú smrť kňaza, ktorého našli na jeho fare v Borovciach mnohí pripisujú Štátnej bezpečnosti[5].

Čo – to málo ešte o tej PRĽA

Teda nie o PRĽA, ale o pamiatkovej rezervácii ľudového staviteľstva. Územie je chránené od roku 1990 a to čo je na ňom najzaujímavejšie, je relatívne dobre čitateľný dedinský urbanizmus (sústredenie domov okolo centrálneho priestoru – námestia s kostolom), ktorý sa od stredoveku príliš nezmenil. Z domov sú najzaujímavejšie tie, ktorých strešné štíty sa mäkko vlnia v rytme barokových oblúkov. Niečo ako keď vidíte juhočeské dedinské domy s vykrajovanými strechami. Neznámy remeselník možno v 18., možno na začiatku 19. storočia prišiel s módnou vlnou, ktorá zasiahla Plavecký Peter a pár bohatších zemepánov si týmto spôsobom skrášlilo svoje bývanie.

Za posledných pätnásť rokov čo pravidelne chodím cez Plavecký Peter, musím konštatovať, že sa mnohé zlepšilo. Domy sa opravujú a upravujú k lepšiemu. Žiaľ, to, že dedinu pretína jediná cesta spájajúca obce na úpätí Malých Karpát malebnosti príliš nepridáva. Cementáreň v Rohožníku určite poskytuje prácu ľuďom zo širokého okolia, ale je tiež dôvodom, prečo sa tu z času na čas pohybuje väčší počet kamiónov. Železnica končí v Plaveckom Podhradí a nikto nedotiahol zámer z čias 1. ČSR dobudovať železničné spojenie Plavecké Podhradie – Jablonica. Škoda.