Avignon, Marseille, Orange, Vincent van Gogh, Henri Matisse, Marc Chagall, levanduľa, slnečnice, vinič, divoké biele kone, ružové plameniaky, čierne býky – to je Provensalsko.
Je to už dávno, čo na kruhovom námestí Place Lamartine v meste Arles stával žltý dom génia Vincenta van Gogha. Tu žil a pracoval slávny maliar spolu s ďalším impresionistom – Paulom Gauginom. Tu prišiel o ucho i namaľoval Slnečnice. Dnes na mieste tohto domu stojí supermarket a každý utorok sa na námestí koná trh. Na rozdiel od neosobného obchodného domu sa tu dá nielen dobre nakúpiť, ale aj len tak sa poprechádzať, poklebetiť s predavačmi a čo-to ochutnať. Už od skorého rána začínajú rozkladať svoje stánky predavači ovocia a zeleniny, syrov, rýb, kvetov i korenia. Známe provensalské korenie – zmes bazalky, tymianu, saturejky, estragónu a majoránky patrí medzi povinné suveníry.
Ak neviete, ako chutí, môžete si priamo na mieste dať chrumkavé pečené kuriatko, samozrejme po provensalsky, alebo miestnu verziu španielskej paelly, rovnako bohato okorenenú. Arles je tak trochu ospalé mesto, s pokojným rytmom a aj večerný život sa obmedzuje len na niekoľko podnikov okolo obrovskej arény.
Táto rímska pamiatka s kapacitou 20-tisíc miest sa raz do týždňa stáva dejiskom býčích zápasov. Pravidlá sa však od španielskej koridy líšia. Toreadori – tzv. razetori – sa snažia špeciálnymi hrebeňmi strhnúť kokardu umiestnenú medzi rohmi býka, pričom jedinou ich zbraňou sú rýchle a silné nohy. Rozbeh, pokus uchmatnúť stuhu a potom už len silný odraz a skok z arény. A keďže aj niektoré býky sú zdatné skokany, občas si to pri naháňačke „strihnú“ cez mantinely do vnútorného okruhu hľadiska a o prekvapenia aj zábavu nie je núdza...
Kamenný labyrint
Ako starodávna rozprávka zakliata do kameňa pôsobí jedno z najkrajších provensalských mestečiek – Gordes. Už prvý pohľad naň vyráža dych. Taxík sa šplhá po kľukatých serpentínach náhornej plošiny Vaucluse, keď sa za jednou z nespočetných zákrut objaví fascinujúci pohľad: vysoko nad údolím v príkrom svahu sú na seba nalepené desiatky domov rôznych odtieňov okrovej. Vyzerajú, akoby sa už-už chceli zrútiť do strže pod nimi.
Toto skalnaté puzzle však takto pekne pokope drží už niekoľko storočí. Vchádzame do mestečka – centrum sa nachádza na najvyššom bode okolo zrenovovaného renesančného zámku. Hneď vedľa neho je v tieni starých platanov maličká kaviareň s pár stolíkmi. Odtiaľ sa do strán rozbiehajú úzke krivolaké uličky, dláždené okruhliakmi, pospájané početnými priechodmi. Ich klenby poskytujú ochranu pred horúcim južanským slnkom. Nech sa človek v tomto malom labyrinte pohne ktorýmkoľvek smerom, skončí vždy buď na okraji skalnatého svahu s výhľadom na vinice v údolí, alebo pred niektorou z malých súkromných záhrad prevoňaných levanduľou.
Po stopách Cézanna
Mandľové cesto plnené nakladaným melónom a snehobiela poleva. Máte chuť? Tak si zájdite do Aix-en-Provence na miestnu delikatesu – callisons. Úhľadne naskladané cukrovinky vo výkladoch patria k tomuto mestu rovnako ako široké mondénne bulváre, početné historické domy, staré katedrály, rímske kúpele i bohémska atmosféra nočných kaviarní. Môžete sa pokojne nechať stratiť v spleti ulíc starého mesta, napokon vás kroky tak či tak vyvedú na hlavnej promenáde – Cours Mirabeau.
Na jednom konci stojí obrovská fontána a na druhom je v kameni zvečnený kráľ René, známy pod prívlastkom dobrý. Nečudo, veď práve on sa postaral o najväčší rozkvet mesta Aix, bývalého hlavného mesta Provence. Pre mnohých turistov je hlavným lákadlom jeho najznámejší rodák – Paul Cézanne. Domy, ulice a miesta zviazané s jeho životom sú pospájané do dlažby, ktorá je osadená zlatými kockami s veľkým C a tvorí tak tzv. Cézannovu cestu.
Bezpochyby zaujímavé, ale kto chce naozaj sledovať maliarove kroky, mal by zájsť za mesto, do pohoria St. Victoire. Biele pieskovcové bralá, pokrútené konáre starých borovíc, tehlovočervená pôda pod nimi, malé domčeky z kamenia s bugénvileami v okne a farebnými okenicami... Ešte aj dnes je tento plenér hoden maliarovho štetca. A len pár kilometrov odtiaľ, v parku v zámku Vauvenargues je pochovaný Pablo Picasso, ktorý sa k svojmu osobitému štýlu prepracoval práve pod vplyvom Paula Cézanna.
Z hôr k moru
Začiatkom augusta vrcholí zber provensalského fialového zlata – levandule –, čo je spojené s množstvom lokálnych osláv. Dlhoročnú tradíciu majú tieto levanduľové dožinky v mestečku Digne-les-Bains. Prvú augustovú nedeľu sa hlavná ulica mení na levanduľové korzo. Podvečer sa na jednom jej konci začínajú zoraďovať alegorické vozy rôznych tvarov. Čo majú spoločné, je materiál, z ktorého sú vyrobené – farebný papier a kvetiny. Samozrejme, prevažuje lilavá.
Viete si predstaviť taký levanduľový Kremeľ? Alebo obrovskú Aladinovu lampu? Úderom desiatej sa celá ulica zrazu ponorí do tmy a pomaly ňou začínajú defilovať tieto umelecké diela, ožiarené množstvom lampičiek. Výroba niektorých trvá aj vyše polroka a spotrebujú sa na ne desaťtisíce kvetov. Stoličky v podnikoch pozdĺž promenády sa obsadzujú už neskoro popoludní, ale niekoľkohodinové čakanie za to naozaj stojí. A napokon, pri výbornom ružovom víne a v dobrej spoločnosti tých pár hodín človeku ubehne rýchlejšie ako rýchlo. Toto mestečko má však ešte jednu pozoruhodnosť. Na dlhé roky sa stalo domovom výnimočnej ženy – Alexandry David-Néel. Prvá žena Európanka, ktorej sa podarilo dostať do zakázaného mesta Lhasy. Po niekoľkoročnom putovaní Áziou sa spolu so svojím adoptívnym synom, tibetským mníchom Yongdenom usadila práve tu, v predhorí Álp. V dome, kde žila a napísala desiatky kníh (nielen) o svojom putovaní, možno zhliadnuť množstvo unikátnych fotografií, osobných vecí i artefaktov z ďalekej cudziny... viac na www.etrend.sk
