Výstup na Veľký a Malý Rozsutec

Jožo Terem - 26.7.2012

Veľký Rozsutec /1610/ je považovaný za jeden z najkrajších kopcov u nás. Turistický chodník, ktorý naň vedie alebo aj nádherné panoramatické výhľady z vrcholku.

Našťastie, tých kopcov, na ktoré sa hodí prirovnanie „z najkrajších“ máme na Slovensku požehnane. No ja som sa jeden slnečný víkend vybral práve na Veľký a Malý Rozsutec.

Hotel Diery

Vyrazil som od hotela Diery na okraji Terchovej smerom na Dolné Diery po modrej značke. Hotel Diery som si pamätal ešte z mojich školských čias. Je tu ubytovanie priamo na okraji nádhernej prírody a vtedy, bolo to už dávno, sme ako trieda na zemiakovej brigáde podnikli od hotela Diery moju prvú túru v oblasti Krivánskej Malej Fatry. Našťastie, príroda sa tu za tie roky vôbec nezmenila a jej krása ma opantala hneď po prvých metroch. Vyrazil som na celý výlet síce sám, lebo parťáci mi dva dni pred odchodom odriekli a išli na last minute do Chorvátska, no už po niekoľkých minútach som sám nebol. Na hory vyrazilo v ten deň mnoho ďalších turistov. Sviatočných, ktorým robilo problém odpovedať aj na pozdravom, no aj tých, ktorí si razili cestu hore s rozžiarenými očami. Vstup do Dolných Dier je veľmi pôsobivý. Vedie sem aj náučný chodník a hneď prvých niekoľko minút je na zahriatie príjemným dobrodružstvom. Cesta vedie postupne pomedzi strmé skalné steny uzučkým chodníkom a cez mosty, pod ktorými preteká potok.

Ostrvné a Podžiar

velký rozsutec

 Na vrchole Veľkého Rozsutca...

Postupne sm sa dostal až do lokality Ostrvné, kde sa k modrej značke pripája aj žltá, vedúca ďalej na Nové Diery. Ja som však pokračoval na Podžiar, pričom už po niekoľkých metroch začali prvé rebríky medzi kamennými stenami . Cesta ubiehala v pohode, no po celý čas sa mi nepodarilo odtrhnúť od skupiniek ďalších turistov. Skalná krajina sa postupne otvorila až som sa dostal na Podžiar /715 metrov/. Trochu bokom v pravo od chodníka je pod stromami učupená nádherná malá drevenica, kde bol otvorený bufet. Vraj tu bol kedysi salaš. K bufetu som sa dostal po drevenej lavičke cez potok a odbočil na veľkú lúku trochu sa zohriať na slnko. Bolo tu viacero ľudí, relaxovali na teplých slnečných lúčoch, dokonca niektorí čítali aj knihy. Niekoľko minút som oddychoval, vdychoval vzduch a konečne sa vyžíval v samote. Na oblohe sa však v diaľke zjavili podozrivo tmavé oblaky, čo ma prebralo do reality. Ešte ma čakala dlhá cesta. V drevenici som od dvoch sviežich mladých dievčat, ktoré tu na moje prekvapenie obsluhovali, dokúpil dve horalky a pokračoval v ceste.

V sedle Medzirozsutce

Cesta pokračovala tzv. Hornými dierami, podstatne členitejším terénom s množstvom mostov a rebríkov. Mimovoľne som sa napojil na dvoch mladých ľudí, ktorí sa so mnou dali do reči. Cesta nám ubiehala veselšie, dokonca ma ponúkli aj vínom. Najprv som nechcel, ale potom už neodolal. Postupne sme sa pomerne náročným terénom dostali až na križovatku pod Tanečnicou /1186 metrov/. Tu sa už otvorili veľmi pekné výhľady na Malý Rozsutec. Dokonca bolo na vrchole vidno drobné bodky. Ľudí. Tých bolo v ten deň všade pomerne dosť, všetkých národností. Okrem domácich najmä Česi a Poliaci, no pomerne početní boli aj Maďari. No všetci vyzerali ako ľudia so vzťahom k prírode.

Asi po ďalších desiatich minútach cesty sme sa ocitli na križovatke medzi oboma Rozsutcami, v sedle Medzirozsutce /1200 metrov/. Tu si treba vybrať kam vyraziť. Či na Malý Rozsutec alebo na Veľký Rozsutec. Tu sa aj modrá značka napája na červenú, po ktorej je možné vyraziť na hrebeňovku Krivánskou Malou Fatrou. Na Medzirozsutcoch bolo opäť niekoľko skupiniek, ktoré jedli, oddychovali, žartovali... Panovala tu veľmi dobrá atmosféra, ľudia si vymieňali dojmy z pekného dňa, dokonca sa vytiahla z tašky aj domáca slivovica. S mojimi dvoma spolupútnikmi sme sa tu zdržali približne dvadsať minút a rozhodovali kam ďalej vyraziť. Ja som mal v pláne Veľký Rozsutec, no moji partneri dali prednosť Malému Rozsutcu. Keďže času bolo dosť, pridal som sa.

Malý Rozsutec

Cesta viedla prvé minúty pomerne rovinatou krajinou. No situácia sa zmenila pod úpätím Malého Rozsutca, kedy sa chodník zmenil na celkom slušnú strminu, kde boli potrebné aj reťaze. Neviem už presne, no zo sedla Medzirozsutce to na vrchol Malého Rozsutca mohlo trvať tak približne 30-40 minút. Ide však o pomerne náročný výstup, ktorý by som napríklad malým deťom alebo menej pohybovo zdatným neodporúčal. Na kamennej suti sa možno ľahko pošmyknúť a aj krátka, no celkom náročná pasáž na reťaziach môže mať ľahko za následok nepríjemný úraz. Samozrejme, na vrchole nasledovalo niekoľko minút oddychu a výhľady. Ako na dlani sa naskytol Veľký Rozsutec, sem tam bolo dokonca ešte vidno snehové fľaky.

Veľký Rozsutec

Čas už tlačil, tak som urobil niekoľko záberov, trochu oddýchol, rozlúčil sa s mojimi dvoma novými kamarátmi, ktorí sa ešte zostali vyhrievať na slnku a rovnakou cestou zbehol na Medzirozsutce. Tu som už nečakal ani chvíľu a hneď vyrazil strmo do kopca na Veľký Rozsutec. Cesta vedie pomerne strmo dohora najprv lesom, neskôr kosodrevinou, až som sa konečne dostal na skalný hrebeň a krajina sa mi otvorila ako na dlani. Cesta viedla po hrebeni hore-dole, no vnímal som už len krásu okolitých výhľadov a prírodné scenérie. Tu už tak veľa ľudí nebolo, dalo sa pekné rozjímať.

 Hotel Diery slúži ako východiskovy bod na túru na Veľký a Malý Rozsutec.

Hotel Diery slúži ako východiskovy bod na túru na Veľký a Malý Rozsutec. Z vlastných skúseností môžem odporučiť aj ubytovanie v tomto hoteli a vynikajúcu kuchyňu...

Nastúpila však Matka príroda a čierne oblaky, ktoré sa postupne približovali ukázali čo sa v nich skrýva. Behom niekoľkých sekúnd mi začali na rozhorúčené telo padať ľadové krúpy veľké ako necht. To sú paradoxy sily prírody. V diaľke podo mnou ležala slnkom rozhorúčená krajina a tu hore ma triaslo od zimy. Behom niekoľkých sekúnd som celý premokol, začal fúkať pomerne ostrý vietor a ja som bol práve na hrebeni. Ani sa mi nechcelo hľadať skrýšu, tak som pokračoval v ceste a po niekoľkých minútach bol na vrchole Veľkého Rozsutca /1610 metrov/. Zo sedla Medzirozsutce to mohlo trvať tak hodinku. Na vrchole je kovový kríž, čo asi prináša šťastie lebo prestalo pršať a dokonca opäť vyšlo slnko. Bola tu skupinka turistov, čo ma ponúkla čokoládou, ja som im na oplátku urobil skupinovú fotku. Zaželali sme si pekný deň, oni vyrazili do sedla Medzirozsutce, no ja som sa vybral do dediny Štefanova po červenej značke.

Do sedla Medziholie a dediny Štefanová

Z tejto strany ide o riadne strmý zostup pomedzi skaly až do sedla Medziholie. Zostup dal pekne zabrať kolenám. Opäť sa raz potvrdilo, že cesta hore je často oveľa menej bolestivá ako zostup. V sedle Medziholie je príjemná lúka s pekným výhľadom na vrchol Rozsutca, tak som si opäť niekoľko minút popreťahoval stuhnuté nohy. V tomto bode som sa odpojil od červenej značky a vyrazil som po zelenej značke vedúcej do dediny Štefanová. Po niekoľkých metroch ma zavrel hustý les a ďalej nasledoval dlhý a pomerne nezáživný zostup. Stále lesom, nič zaujímavé sa už nedialo. Priznám sa, to ma už cesta nebavila, ani som si ju neužíval, len som chcel doraziť do cieľa, čo sa stalo pri pohľade na prvé drevenice Štefanovej. Záver je jednoduchý: Krásny deň bol za mnou a večer ešte predo mnou...

Dĺža túry: cca. 6-7 hodín
Trasa: Terchová, Hotel Diery – sedlo Medzirozsutce – Malý Rozsutec – Veľký Rozsutec – Štefanová
 

Komentáre Disqus