Steampunk v architektúre. Strohá pompéznosť viktoriánskej neogotiky v červených tehlách. Podzemie Londýna z Gaimanovho románu Nikdekoľvek[1]. Každá veta by mohla byť podnadpisom pre toto rozprávanie. Pod Žlutým kopcem v Brne sú ukryté tehlové a betónové chrámy. Priestory impozantné, chladivé, trochu strašidelné, veľmi povznášajúce, známe, neznáme, symetrické, geometrické, priemyselné, vo svojej podstate nádrže na vodu. Nikdy predtým, než som navštívil toto miesto, som čosi také nevidel. Natískajú sa mi tri spomienky. Na zbúraný cukrovar v Prešove[2]. Bola to rovnako krásna tehlová architektúra. Rovnako vzdialená podoba s gotikou. Podzemie zvláštne ako v Morii, mieste kde sa stratil Gandalf. Pocitovo veľmi, ale veľmi podobné podzemiu Hypogeum Ħal Saflieni v meste Paola na Malte. A v niečom tak úzkostne dokonalé ako nevydarená umelecká replika jaskyne Chauvet nazvaná Pont d'Arc nad francúzskou obcou Vallon-Pont-d'Arc v oblasti Ardèche[3]. Zvláštny mix fascinujúcej architektúry v podzemnom priestore, miestnosti vyvolávajúcej spomienky a asociácie a archetypálnu úctu k podsvetiu s najtajnejšími pokladmi a pravdami. Keby som napísal, že toto miesto a jeho návšteva je len o pocitoch, hlboko by som klamal. Ide o majstrovský kumšt vrcholu prvej vlny industriálnej revolúcie na území Rakúsko-Uhorskej monarchie. Je to dielo technického ducha a cisárskeho majestátu otcovsky prívetivého ku krajinám v jeho náručí.
Na začiatku bola jama
Skutočne, na začiatku bola jama. Obrovská. Zásobníky na vodu, čosi ako podzemné bazény, stavali ako jamy. Vyhĺbili jamu a kládli tehlu k tehle, kým postavili nádrž. Nápad ako vybudovať tzv. pisárecký vodovod, ktorý odvádzal vodu z riečky Svratka, mal londýnsky staviteľ Thomas Docwry.
Prvá nádrž je deviatimi rovnobežnými stenami rozčlenená na desať rovnako veľkých, dlhých a úzkych komôr. Podlahy majú dno zľahka prehnuté, akoby niekto doň otlačil obrovský valec. Každá stena je predelená šiestimi skutočne veľkými oknami, ktorých horný aj spodný profil tvorí zaoblená klenba (naši českí susedia majú pekný výraz na ich pomenovanie, tlamová okna). Zaoblenie, pravidelnosť, geometrická presnosť, spolu vytvárajú dojem chrámového priestoru, ktorý sa otvára do nekonečna ako priestor medzi dvoma protiľahlými zrkadlami. V skutočnosti pôdorys je štvorec so stranami 45 x 45 metrov a steny majú výšku 6,5 metra. Nádrž postavili v rokoch 1869 až 1872. V priebehu ďalších tridsiatich rokov pribudli ešte tri.
Ďalšie nádrže
Druhá nádrž – vodojem, ktorý postavili do konca 19. storočia, je podobná tej prvej ako mladšia sestra. Niečo málo sa zmenilo. Priestor delia mohutné stĺpy rano industriálnej éry. Podlaha je plochá, nádrž obdĺžniková s rozmermi sedemdesiat krát päťdesiat metrov a s výškou 8 metrov.
Až tretia a štvrtá nádrž, postavené v prvej dekáde 20. storočia sú iné. Železobetónové a menšie. Jedna s pôdorysom 30x35 metrov a druhá 30x45 metrov. Obe so spoločnou hĺbkou 5 metrov. Aby sa stavitelia vyhli možným trhlinám v stenách, betón nechali zrieť pod vodou. V dvoch stenách sú priezory, ktorými sa dala kontrolovať hladina vody. K nádržiam vedie úzka chodba, ktorá má podlahu vyloženú terazzom – umelým kameňom a ústi do komory s armatúrou.
Z prevádzky nádrže vyradili až v roku 1997.
Rozhodnutie z roku 2014
Týmto rozhodnutím bola povolené nádrže zbúrať. Úplne pochopiteľné, Žlutý kopec je v Brne asi tak lukratívna oblasť ako Beverly Hills v L.A. County. So vševypovedajúcim úsmevom sprievodkyňa ubezpečí návštevníkov, že v tomto roku nastala „tlačenica“ okolo zámeru, čo najskôr obsadiť lokalitu a vďaka rýchlej súhre architekta Aleša Svobodu a českého Památkového ústavu, sa podarilo podzemie zachrániť. Tak sa úspešne dostalo do hľadáčiku hollywoodskej filmovej produkcie.
Pôvodne mal priestor poslúžiť ako kulisa pre jedno z pokračovaní Spidermanna, potom pre bližšie neurčený hollywoodsky mysteriózny seriál a svoje kroky sem namieril aj Guillermo del Toro, ktorý chcel priestor využiť pre svoj projekt Nightmare Alley (v slovenských kinách a na streamovacích kanáloch uvádzané ako Ulička nočných môr s neprekonateľným fešákom Bradleym Cooperom a éterickou Cate Blanchett). Filmová produkcia sa nakoniec nekonala. Pravdepodobne vďaka nie práve pohodlným kanálovým vstupom. Zmenu možno očakávať. Nové, pohodlné vstupy sú už sprevádzkované a areál vodárne sa upravuje (o tom, ale až na konci).
Niečo málo o kvalite vody
Údajne voda z týchto zásobární nestále za veľa. V zime bola veľmi studená, v lete príliš teplá a pretože bola málo mineralizovaná, nechutila až tak úplne fajnovo. V roku 1913 sprevádzkovali v Brne nový, březovský vodovod, a ním sa všetko napravilo. Vodou zásobuje mesto dodnes. Nádrže na Žlutém kopci (pisárecký vodovod) poslúžil na zásobovanie Masarykovej štvrte užitkovou vodou až do spomínaného roku 1997.
Dnes
Nechal som si to na koniec. Do konca roku 2023 bude prehliadka vodojemov obmedzená. Plocha niekdajších vodární prechádza parkovou úpravou a so sprístupnením priestorov verejnosti v pravidelnom režime sa počíta po začiatku roku 2024.
V súčasnosti sa musíte na prehliadku vopred zaregistrovať a zakúpiť si vstupné. Prehliadka trvá cca 1 hodinu.
Aktuálne informácie a možnosť registrácie so zakúpením vstupeniek:
https://podzemibrno.cz/mista-v-podzemi/vodojemy-na-zlutem-kopci/
[1] Neil Gaiman, Nikdekoľvek, (v angl.Iʼm a Believer), Slovart, 2019
