Nový seriál: Mestská kanalizácia za päť miliard

Každý to poznáme, niektorí jedinci si cestou domov uľavia na plot vášho domu alebo na stĺp v okolí. Nepríjemný zápach obťažuje každého naokolo. V mestách však žije niekoľko stotisíc až milióny ľudí, ktorí potrebujú niekam „odkladať“ odpad z toaliet, kúpeľní a kuchýň. Mestská kanalizácia sa tak zaraďuje medzi popredné dôležité priečky mestskej infraštruktúry.

Londýn bol svojho času najväčším mestom sveta a v polovici 19. storočia sa ocitol na okraji priepasti, kedy sa mesto začalo topiť vo vlastných splaškoch. Londýnom sa šíril strach z neviditeľného zabijaka, cholery, najhoršej choroby od doby morovej epidémie. Nová choroba bola záhadou, nikto nevedel ako ju liečiť a nikto nepoznaj jej príčinu. Cholera udrela pretože prestala dostačovať stará londýnska kanalizácia a mesto páchlo výkalmi. Odpadová voda sa vylievala do žúmp alebo sa v noci odvážala. Ale s dvojnásobným počtom obyvateľov si tento starý londýnsky systém už nedokázal poradiť. Splachovací záchod, nový vynález, celý problém ešte zhoršoval. Obsah záchodovej misy smeroval pochopiteľne do starých povrchových kanálov, ktoré ústili do rieky Temža. Z tej sa rázom stávala hnijúca stoka matne hnedej tekutiny.

kanalizacia londyn

Starý kanalizační systém totiž vyrástol okolo riek, ktoré sa postupne vysušili a zastavali. A v tom tkvela podstata problému. Tieto stoky a potrubia mali odvádzať len dažďovú vodu a nie záplavu odpadových vôd. Pri silných dažďoch kanále už nestačili odvádzať kal a ten sa začal vracať späť, stúpali domovým potrubím a zaplavovali pivnice a prízemia. Splašky sa hromadili a presakovali podlahami.

Mestskou radou nominovaný inžinier Joseph Bazalgette dostal za úlohu krízu vyriešiť a ten prišiel v tej dobe s pokrokovou víziou skutočného kanalizačného systému. Schému, ktorú vymyslel, bola založená na veľmi jednoduchom princípe: Zemská príťažlivosť vytvára vodný spád! Londýn je postavený na údolných svahoch. Ak sa podarí zachytiť obsah stok skôr, ako sa vypustia do rieky, môžeme využiť vodný spád a odvedieme splašky preč z metropole. V Bazalgettových plánoch už potrubí neprivádzalo kal do rieky uprostred Londýna. Systém stok odvádzal odpadové vody do Temže až pri jej ústí, aby sa tak splašky skutočne vyliali do mora a nevracali sa s prílivom späť.

Po necelých dvoch storočiach je však problém opäť na svete

Londýnska kanalizačná sieť z viktoriánskej doby a jej tunely sú opäť za hranicami svojej kapacity. Každý týždeň sa do Temže vypustí ekvivalent 300 olympijských bazénov plných odpadovej vody v celkovom objeme 39 miliónov ton. Problémy spôsobujú aj obrie tukové zhluky, ktoré opakovane upchávajú kanalizáciu. Ide o zmes mastnoty a tukov z domácností, reštaurácií ako aj o predmety, ktoré ľudia spláchnu do záchoda. Hutnú a nevábnu hrudu tak zdobia napríklad zbytky potravín, vlhčené utierky či detské plienky. V roku 2017 Londýn upchal rekordný, 130 ton vážiaci tukový zhluk, bežne však pracovníci kanalizácií likvidujú niekoľko desiatok metrov dlhé a desiatky ton vážiace tukové nánosy.

kanalizacia londyn

Populácia narastá neuveriteľným tempom, sami produkujeme čím ďalej viac odpadu a situáciu je potrebné vyriešiť, pokiaľ sa bude dať, raz a navždy. V Londýne nedávno prebiehal obrovský inžiniersky projekt, ktorý mal masívne rozšíriť možnosti hlavného mesta. Superkanalizácia bola najväčším modernizačným kanalizačným systémom a zároveň najväčšou inžinierskou výzvou v Británii.

Snahu inžinierov a stavbárov sleduje nový dokument Mestská kanalizácia za päť miliard, ktorú si diváci môžu pozrieť od stredy 14. apríla o 21:45 na televíznej stanici Viasat Explore.

Tento dokument si jednoducho nemôžete nechať ujsť!

Ocenia ho nie len technicky zdatní diváci, ale aj každý, kto má aspoň trochu rád napätie a konfliktné situácie. Práve často prebiehali viac ako 90 metrov pod Londýnom, teda v prostredí ideálnom pre stresové situácie. Stavbu bolo treba zladiť s ďalšími požiadavkami, nariadeniami a neohrozovať ďalšiu časť infraštruktúry, akou je napríklad doprava. Do toho neúprosné termíny, akýkoľvek časový sklz stavbu predražuje.

kanalizacia londyn

Bolo treba preraziť tvrdé skaly, ktoré neboli počas 52 miliónov rokov nikdy narušené. Nikto nevedel, čo stavbárov čaká. Pri Tower Bridge museli inžinieri vybudovať konštrukciu cofferdam, teda uzatvorený priestor postavený vo vodnom útvare, ktorý umožňuje odčerpať vodu z uzatvoreného priestoru a vytvoriť suché pracovné prostredie pre prácu pod Temžou. To, že samotná stavba je hlučná nikoho neprekvapí, ale aj s následkami neustáleho hluku sa bolo treba vysporiadať. A v nekonečnom rade, tunelovanie prinieslo ďalší problém, ktorý museli inžinieri vyriešiť a to, ako a kam odviesť a umiestniť viac ako 1,5 miliónov ton zeminy a sušiny, ktoré výkop vytvoril?

O profesijné aj ľudské dramatické situácie tak nebola núdza a nadávajúci vodiči prechádzajúci mestom boli tým najmenším problémom. Ak vás zaujíma, ako to Londýn celé zvládol, nenechajte si ujsť trojdielny seriál Mestská kanalizácia za päť miliárd na Viasat Explore.