Lokalita „Spišský hrad a pamiatky okolia“ (teda aj Spišská Kapitula) bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva v r. 1993. V r. 2009 bol zápis rozšírený o Levoču. Kultúrne hodnoty tohto územia sú umocnené hodnotami prírodnými, pretože obsahujú výnimočné prírodné úkazy značnej prírodovedeckej hodnoty.
Tieto sú reprezentované blízkymi prírodnými rezerváciami. Priľahlé lúky sú aj významnou botanickou lokalitou s bohatým teplomilným rastlinstvom.
Spišská Kapitula predstavuje jedinečný opevnený súbor cirkevných objektov. Vyvinula sa ako malé opevnené cirkevné centrum na kopci oproti Spišskému hradu, nad Spišským Podhradím, v blízkosti archeologickej lokality na Pažici. Dominantnou stavbou komplexu je katedrála zo začiatku 13. storočia, s gotickou, renesančnou, barokovou a neoslohovou prestavbou.
Okolo kostola bol cintorín
Prvotný základ opevňovania Spišskej Kapituly tvoril hradobný okruh okolo kostola sv. Martina s cintorínom a prepoštským palácom postaveným na konci 13. až zač. 14. storočia, so staršími kaplnkami Sv. Ondreja a Panny Márie. V 17. stor. bola opevnená zostávajúca časť kapituly do súčasnej podoby. V 18. stor. došlo k výraznej zmene vnútorného usporiadania, kedy bola odbúraná časť staršieho opevnenia a zbúraná kaplnka Panny Márie / svätého Valentína, ktoré bránili výhľadu do kapitulskej uličky v smere od biskupského paláca. Tým došlo k spojeniu oboch pôvodne samostatných opevnených častí do jedného celku. Zanikol aj cintorín v okolí katedrály. V takomto stave sa zachovala urbanistická štruktúra, pôvodne samostatného sídla (do roku 1949), dodnes.
Je jedinečne zachovaný urbanistický súbor cirkevného sídla, ktorý sa rozvíjal v priebehu od 11. storočia až do 20. storočia. Vytvára neopakovateľnú siluetu a panorámu v rámci lokality svetového dedičstva. Spoluvytvára „genius loci“ tejto jedinečnej urbanistickej štruktúry a umocňuje jej historicko-kultúrne hodnoty, ktoré spočívajú v komplexe budovanom okolo prepoštskej / biskupskej katedrály, obkolesenej cintorínom, biskupským palácom a budovou semináru. Pokračovaním v smere k Spišskému Podhradiu je Kapitulská ulička s domoradím, tvoreným objektmi kanónií. Areál je uzavretý opevnením so vstupmi cez vežové brány na východnej a západnej strane, resp. bránami v opevnení. Komplex sa zachoval mimoriadne neporušený spolu s areálom biskupskej záhrady a záhrad v zadných častiach pozemkov kanónií.
Nevyčísliteľnou hodnotu predstavujú aj zachované mobiliáry jednotlivých stavieb, ako katedrála s knižnicou, archívom, zachované archiválie a mobiliárové vybavenie hodnoverného miesta (locus credibilis), pôvodnej knižnice, biskupskej rezidencie. Spišská Kapitula predstavuje súbor duchovných a historických hodnôt pre formovanie sa celého územia svetového dedičstva.
Pre Spišskú Kapitulu bol rozhodujúci návrat majetku rímskokatolíckej cirkvi po roku 1989. Vtedy sa začalo s obnovou biskupského paláca, objektu seminára, ktorému sa vrátil jeho pôvodný účel – kňazský seminár, pokračovalo sa výmenou šindľových striech na katedrále a obnovou viacerých kanónií, do ktorých sa vrátil život. Ich dlhodobé nevyužívanie pred rokom 1989 sa odrazilo na ich značne zhoršenom stavebno-technickom stave.
S komplexnou obnovou samotnej Katedrály sv. Martina sa začalo po takmer 100 rokoch od predchádzajúcej obnovy na začiatku 20. storočia. Samotnej obnove predchádzal architektonicko-historický výskum celého objektu, ktorý bol realizovaný v r. 2005 – 2006, a na ktorý nadväzoval výskum archeologický v interiéri objektu.
Súčasný stav verejného priestranstva Spišskej Kapituly však nespĺňa kritéria nárokov kladených na súčasné potreby, je dlhodobo bez zodpovedajúceho zásahu, čím došlo k značnej degradácii plôch, ich znehodnoteniu a následným živelným zásahom v podobe rôznorodých o(ú)práv. Priestory uličného interiéru boli dlhé obdobie v priebehu 20. storočia bez zásahu, čím došlo k prirodzenej degradácii materiálov, zostarnutiu zelene, ako aj zanedbanou údržbou. Povrchy v svojom usporiadaní nezodpovedajú súčasným požiadavkám dopravy. Ide o úpravu ciest necitlivým vrstvením asfaltových kobercov na pôvodnej dlažbe, individuálnym zásahom v predpoliach jednotlivých kanónií, nesúrodým povrchom (kombinácia plôch betónových, kamenných dlažieb, zelených trávnatých plôch, ako aj betónových dlažieb a rigolov), ktoré sú preliačené, privádzajú vodu k objektom, spôsobujú ich vlhnutie a následné poškodzovanie, čo má za následok ich havarijný stav, spočívajúci v celkovom neuspokojivom estetickom výraze uličného interiéru.
Naviac došlo k zvýšeniu terénu, čím je najmä objekt katedrály sv. Martina akoby ponorený a dochádza k jeho neustálemu poškodzovaniu. Nefunkčná kanalizácia, neodvedenie dažďových vôd spôsobili aj zlý stav niektorých objektov, ako aj spodnej vstupnej brány.
Opevnenie Spišskej Kapituly
Pozornosť v najbližšom období bude potrebné venovať aj stavu opevnenia Spišskej Kapituly, ktoré je poznačené vlhkosťou a na mnohých miestach je možné pozorovať vychýlenie murív hradby.
Uličné stromoradia sú dnes už len zbytkovo zachované pri nesúrodej kvetinovej a kríkovej výsadbe pozdĺž uličky. Celkovo zeleň v prírodnej rezervácii Spišská Kapitula je možno hodnotiť ako zanedbanú, nesúrodú, ktorá stratila svoj historický charakter, je prestarnutá a vyžaduje si obnovu a zabezpečenie jej údržby.
Nemalý problém v súčasnosti predstavuje cesta privádzajúca k diaľnici nákladnú tranzitnú dopravu zo smeru Spišské Vlachy cez centrum mesta Spišské Podhradie. Najmä nákladné autá spôsobujú vibrácie, vplyvom ktorých dochádza k statickému narušeniu objektov v bezprostrednej blízkosti najzaťaženejších úsekov ciest ako v Spišskom Podhradí, tak aj popri hradbách Spišskej Kapituly. Najväčšie ohrozenie predstavuje narušenie statiky katedrály sv. Martina na Spišskej Kapitule, predovšetkým však kaplnky Zápoľských.
Dopravné riešenie
Neúnosné je aj dopravné riešenie obojsmernej dopravy v úzkej kapitulskej uličke a živelné parkovanie, ktoré dopravu ešte sťažuje. Autá poškodzujú najmä spodnú vežovú bránu, cez ktorú cestné vozidlo prechádza. Voda z komunikácii nie je odvádzaná, alebo len čiastočne do kanalizácie a poškodzuje najnižšie položenú vstupnú bránu (tzv. spodná brána). Základným cieľom by malo byť minimalizovanie dopravy v tejto prírodnej rezervácii, iba ak obslužná doprava, prinavrátenie autenticity uličke a vytvorenie pešej zóny s vymedzením parkovania domácich mimo časť ulice (do dvorov kanónií, resp. účelových objektov) a zriadenie chýbajúceho parkoviska pre odstávku autobusovej a individuálnej dopravy návštevníkov.
Žiada sa zabezpečiť spoločný informačný systém ako pre kultúrne hodnoty, tak aj pre prírodné hodnoty s prezentáciou celého územia lokality ako kultúrnej krajiny. Absentuje označenie lokality ako lokality svetového dedičstva pri vstupoch do jej navštevovaných častí na prístupových cestách.
Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia je aj jedna z najextenzívnejších skupín vojenských, sídelných, politických a náboženských stavieb románskej a gotickej architektúry Spišského hradu, v Spišskom Podhradí, v Spišskej Kapitule, v Žehre a v meste Levoča, pochádzajúcich z neskorého stredoveku a rannej renesancie, vo východnej Európe, ktorá zostala pozoruhodne nenarušená. Je to skupina, patriaca k tej istej saskej migrácii v stredoveku, ktorá ilustruje jej materiálne a kultúrne úspechy. Je dokladom úlohy politického, náboženského a kultúrneho centra v prvom rade počas dlhého časového úseku vo východnej Európe.
