Nový Zéland - 4200 km dobrodružstiev za 17 dní

Asi nikdy som nepoužila slovné spojenie “toto je kúzelné miesto” viac krát ako u našich protinožcov na Novom Zélande. Nech už som tam išla s akokoľvek skvelými očakávaniami, realita bola ešte krajšia.

Po kúpe letenky  bola predstava jasná. Priletieť do Aucklandu, prenajať si tam auto a tiahnuť na juh. Na cestovanie sme mali čistých 17 dní, počas ktorých sme najazdili 4200 km autom. V článku vám opíšem itinerár našej cesty a na konci článku si môžete ešte prečítať pár užitočných rád pred cestou na Nový Zéland.

Severný ostrov

Po prílete do Aucklandu začínalo naše dobrodružstvo poriadne adrenalínovo, pretože sme mali problém, že v našej batožine bol stan, ktorý bol špinavý. Na Novom Zélande si veľmi cenia svoju prírodu, a tak je tam prísny zákaz dovozu akýchkoľvek znečistených či organických predmetov. Tie by mohli obsahovať semiačka invazívnych rastlín alebo škodcov.  Kontrolujú všetko, takže odporúčam brať si tam iba naozaj čisté veci na campovanie a turistiku....skúmali mi aj podrážky na hikingových topánkach.

Auckland, kde naša cesta začínala, je sympatické mesto s veľmi príjemnou, v tom čase predvianočnou, atmosférou. Prvé dni som bola prekvapená zo stravy, pretože novozélandská kuchyňa je podobná tej americkej. Fast foody na každom kroku, pizza, fish and chips a v podstate nič ich tradičné, pokiaľ nerátam ich skvelé barbeque. Pre milovníkov sushi odporúčam navštíviť sieť Sushi train, kde je naozaj kvalitné sushi za výborné ceny. Veľkou výhodou Nového Zélandu je, že na mnohých miestach majú elektrické grily zadarmo. Oplatí sa kúpiť si hovädzinku v markete a robiť si barbecue napr. pri pláži. Surová hydina je často drahšia ako hovädzina, keďže na každom kroku sú na Zélande kravy a ovce. Milovníci jahňaciny si tam teda  taktiež prídu na svoje.

Ubytovanie sme  mali rezervované len na prvý deň v Aucklande a na posledný deň v Queenstowne. Zvyšok sme si postupne riešili cestou, keďže náš jediný dátum, ktorý sme museli dodržať, bol deň odletu z Queenstownu. Ubytovanie na Zélande sme riešili  v podstate iba kvôli sprche. Oveľa zaujímavejšie bolo cestou spať v aute na úžasných miestach. Oficiálne hrozí za spanie mimo campov pokuta, no my sme mali šťastie.

Z Aucklandu sme smerovali na poloostrov Coromandel. Pláže v tejto časti severného ostrova boli krásne. Naša cesta ďalej pokračovala na najčistejšie pramene Nového Zélandu - Blue springs. Neďaleko sme navštívili aj mesto Rotorua, ktoré je známe veľkým  počtom pôvodných obyvateľov - Maorov.

Postupné smerovanie na juh nás donieslo do krásnej termálnej oblasti, kde sme navštívili  Wai-o-tapu -Thermal Wonderland. Už názov naznačuje, že ide o krásnu oblasť plnú termálnych vôd. Väčšina prírodných krás Nového Zélandu je bez poplatkov, no v tomto prípade to neplatilo. Nádherné sfarbenie termálnych jazier však stálo zato. Prekvapiť môže nepríjemný sírový zápach, ktorý sa z vriacich vôd šíril, no ten pohľad stál zato.

Neďaleko sa nachádza nie až tak turisticky známe miesto Hot´n cold, kde si môžete termálne pramene vyskúšať na vlastnej koži, a to dokonca zadarmo. Deň sme ukončili v mestečku Taupo, pri rovnomennom jazere.

Ďalším bodom nášho programu bolo zdolať výstup Tongariro Alpine Crossing vo vulkanickej oblasti. Systém výstupu štandardne funguje tak, že auto odparkujete na jednom z parkovísk pri turistickom chodníčku a za poplatok cca 35 NZD na osobu vás mikrobus odnesie na parkovisko na opačnom konci treku, odkiaľ si potom po vrcholkoch vulkanickej krajiny prejdete niekoľko nádherných miest až k vášmu autu. Na vrchole tejto cca 20 km dlhej trasy vás okúzlia úžasné farby vulkanických jazier, či Red Crater, ktoré tvoria hlavné zastávky výstupu.

 

Pohľad na ne vás presvedčí o tom, že dvojitý status UNESCO má svoje opodstatnenie. Ak sa chcete vyhnúť poplatkom za mikrobus, odporúčam dohodnúť si odvoz s inými turistami, prípadne urobiť len polovicu výstupu a vrátiť sa po rovnakej trase k vášmu autu.

Cestovanie po severnom ostrove sme ukončili v hlavnom meste Wellington, odkiaľ sme trajektom prešli do mestečka Picton na Južnom ostrove. Vo Wellingtone určite odporúčam navštíviť národné múzeum, ktoré je interaktívne a nájdete v ňom napr. aj simulátor zemetrasenia.

Južný ostrov

Z Pictonu sme smerovali po severnom pobreží do mesta Nelson a odtiaľ pozdĺž Tasman Bay, Tasman National Park a Golden Bay. Celé severné pobrežie malo nádherné pláže a končili pieskovým útvarom Farewell Split, kde sa zrazu z lesa ocitnete na pieskových dunách.

Naša cesta pokračovala ďalej na nádhernú pláž Wharariki Beach, kam sa dostanete rovno cez zelené pastviny pre ovce. Pár metrov za pastvinami vás už na pláži šokuje nečakaná prítomnosť tuleňov a pri väčšom šťastí aj tučniakov.

Ďalšou zaujímavou zastávkou našej cesty boli Punakaiki Rocks - skaly, ktoré svojím vrstvením pripomínali palacinky na kope. Cez mestečko Greymouth sme ďalej  smerovali k Hokitika Gorge. Bola to neuveriteľne modrá rieka raziaca si svoju cestu cez roklinu.

Krásnou scénickou cestou zvanou Arthur´s Pass sme sa dostali na východné pobrežie ostrova, kde sme navštívili mesto Christchurch. V roku 2011 bolo toto mesto silne poznačené ničivým zemetrasením, ktorého známky sú v meste prítomné dodnes. Po tom, čo nám pri káve v okrajovej časti mesta začala vibrovať zem pod nohami, sme rýchlo nabrali opäť opačný smer z východu na západ ostrova a dostali sme sa k nebíčkovo modrým ľadovcovým jazerám Tekapo, Pukaki, Hawea a Wanaka. Krásnou fotogenickou zastávkou pri  Tekape je kamenný kostolík uprostred pestrofarebných lúčnych kvetov.

Jazero Pukaki vás privedie až k najvyššej hore nového Zélandu-Mount Cook. Pri meste Wanaka sme navštívili úžasné múzeum ilúzií, kde vám vnímanie ilúzií poriadne precvičí mozgové závity.

Napokon sme sa  dostali ku zlatému klincu programu, kde sme sa popri jazere Te Anau dostali do národného parku Fiorland. Absolvovali sme tu prekrásnu plavbu loďou v Milford Sound, kde nám spoločnosť popri lodi robili hrajúce sa delfíny a na slnku vyhrievajúce sa tulene.

Pozdĺž zálivu bolo množstvo vodopádov, ktoré vznikali na strmých skalách okolitých hôr a pod jedným z týchto vodopádov sa naša loď aj okúpala.

Naša posledná zastávka na južnom ostrove bolo mesto Queenstown, známe aj ako mesto adrenalínu, kde vznikol dnes už svetoznámy bunjee jumping. Odporúčam jednoznačne vyskúšať aspoň zjazd na motokárach, ktorý môžete nájsť nad mestom, kam sa dostanete lanovkou.

Okrem adrenalínovej jazdy si vychutnáte ako bonus prekrásny výhľad na celé mesto Queenstown a jazero Wakatipu. Mesto je plné mladých backpackerov a vládne tú výborná chillová atmosféra.

Následne nás čakal let naspäť do Aucklandu a do Európy. Hrozivo vyzerajúcich 24 hodín v lietadle nám však ubehlo prekvapivo rýchlo možno aj preto, že sme ich skoro celé prespali. Predsalen, 17 dní plných krásnych zážitkov a 4200 najazdených km človeka nesmierne inšpiruje a nabije energiou, no zároveň aj vyčerpá :)  

Tipy pre cestovateľov

Všetkým, ktorí sa rozhodnú cestovať po Novom Zélande, odporúčam aplikáciu Wiki Camp, bez ktorej si tento trip ani neviem predstaviť. Nachádzajú sa v nej všetky campingové spoty, turistické miesta ktoré stoja za zastávku a k nim aj tipy od rôznych cestovateľov na čo sa v danej oblasti pozrieť. Používali sme ju denne.

Ak camping nie je pre vás a máte o niečo väčší budget, odporúčam si celú trasu starostlivo naplánovať a ubytko booknuť vopred, hlavne ak cestujete v sezóne. Hotelov je tu menej ako v Európe a vypredávajú sa pomerne rýchlo. My sme ubytko riešili na poslednú chvíľu stým, že ak sme ho v danej oblasti nenašli, šlo sa kempovať.

Alternatíva k stanom či spaniu v aute sú veľmi obľúbené camper vany, teda dodávky prerobené tak, aby sa v nich dalo aj spať. Tie sú však samozrejme podstatne drahšie ako zapožičanie auta, no nebudete už musieť riešiť ubytovanie. Tento štýl cestovania je tu mimoriadne obľúbený.

Počasie je tu veľmi premenlivé takže sa pripravte nato, že vám často naruší plány a pri plánovaní si dajte dostatočnú rezervu aby ste mohli prečkať prípadný dážď. My sme však mali štastie a s výnimkou jedného či dvoch dní sme mali počasie naozaj krásne.