Roadtrip Škandinávia 2015

Robert Peško, Ľubica Pešková - 2.12.2015

Od 8. do 22. augusta 2015 sme putovali autom zo Slovenska cez Česko, Nemecko a Dánsko s cieľom okružnej cesty Švédskom a Nórskom. Prípravou na plánovanie cesty mi boli aj viaceré cestovateľské portály. Mrzelo ma len, že na Slovensku sa veľa podobných cestopisov nenájde. A tak som pre všetkých, ktorých zaujíma Škandinávia, pripravil podrobný opis našej rodinnej cesty. Budem rád, ak dobre poslúži pri plánovaní tej vašej.

1. deň – Z domu na sever Nemecka

Je 5:10 ráno, vyrážame na rodinné putovanie autom. Slovenskou D2 a českou D1 na obchvat Prahy, kde ideme v zápche krok za krokom. Ďalej D8, ktorá sa miestami v okolí Ústí n. L. ešte buduje, ale vyvažujú to pohľady na kopce Českého stredohoria. Pretíname aj Krušné hory a klesáme do nemeckej zvlnenej lesnatej roviny diaľnicou A17, kde západne od Drážďan  prichádzame na A4, po ktorej ideme len 25 km, aby sme sa dostali na A13 smer Berlín. Berlín má okolo celého mesta okružnú diaľnicu Berlin Ring A10. My sme šli západne z A13 na A10 smer Potsdam, Magdeburg a už na A10 sme išli 80 km a čakali na odbočku Hamburg  A24. Krajina typu háje, role, háje, role. Trikrát zápchy, chvíľami stojíme a predsa čosi – krytá hala pre lyžiarov cca 100 km pred Hamburgom vpravo vedľa diaľnice. A24 nás doviedla do Hamburgu, keďže východný obchvat mesta neexistuje. Obdivovali sme tehlové budovy, až nás vyslobodila fešná malá tabuľka Flensburg A7 odbočka doprava. Asi o 20:00 prichádzame do kempu Haithabu pri meste Schleswig. Večer stačí prísť k rampe, ona sa otvorí a platí sa až ráno na recepcii.
 

2. deň – Z Nemecka do Dánska

Ráno sme boli v múzeu Vikingov, ktoré je blízko kempu, na mieste, kde kedysi stálo dôležité obchodné mesto Vikingov Hedeby. Múzeum má exponáty v interiéri vstupnej budovy a v exteriéri asi 600 m podľa tabuliek za obranným valom kde sú vikingské drevené domy a ukážky remeselnej výroby. Autom ďalej pokračujeme späť na A7 a po nej do Dánska. Krajina je úplne rovinatá takmer až po Kolding. Z cesty E45 sa stáčame na východ na E20 a nespoplatneným mostom na ostrov Fyn. V Nemecku sú kvalitné diaľnice, ale v Dánsku po ostrov Fyn diaľnicu robili mimozemšťania. Na ostrove Fyn sme boli na prvej samoobslužnej benzínke. Vložiť kartu, zadať pin kód a typ pohonnej  hmoty Blyfri 95 benzín – prišla sms rezervácia –132,48 eur. Je to forma zábezpeky solventnosti vášho účtu. Po natankovaní sa suma rezervácie ruší a stiahnutá je suma za tankovanie. Spoplatneným nádherným mostom  z ostrova Fyn na ostrov Sjælland. Platí sa za mostom, kde sa cesta delí na viac pruhov: Manuel, Kort, Buzz – čiže peniazmi, kartou a kartou Buzz, ktorú majú ľudia často prechádzajúci cez most. Platili sme 31,16 eur obyčajnou debetnou kartou. Pri meste Roskilde v kempe sme dostali kartičky na sprchu, ktoré sme vložili do sprchového automatu. Všetko sa platilo pri odchode z kempu. Neskôr sa nám potvrdilo, že toto bol najdrahší kemp z celého putovania.

Mýto za most medzi ostrovmi Fyn a Sjælland

3. deň – Z Dánska cez Švédsko do Nórska

Z Dánska do Švédska prechádzame úžinou Öresund spoplatneným tunelo-mostom najprv pod morom a potom ponad more. Za mostom sa platí rovnakým spôsobom len cena je vyššia až 49,73 eur. Diaľnicou E6 od Malmö na sever je krajina mierne zvlnená. Polia, lúky a listnaté lesy sa striedajú. Asi 50 km pred Göteborgom nastala úplná zmena, borovicové lesy s prímesou brezy na skalnatom podloží zo všadeprítomným vresom a lišajníkmi. Diaľnica veľakrát prechádza hlboko prerazeným priesmykom medzi skaly väčšinou bez sietí. Zopár tunelov, dokonca jeden bez betonáže len holá skala za sieťou. Na švédsko-nórskej hranici cez spoplatnený svinesundský most (asi 20 NOK) a colnicu vpravo medzi budovy. Colník pozrel a ukázal, že môžeme pokračovať, značkami nás cesta doviedla na nórsku diaľnicu. Stan staviame v Oslofjord kempe (na hl. ceste bola smerová tabuľka) južne od mesta Oslo.
 

4. deň – Návšteva Osla

Vyrážame do centra Osla. Parkujeme 2,5 hodiny za 210 NOK v podzemnej garáži blízko budovy opery, ktorá znázorňuje ľadovcový splaz ponárajúci sa do mora. Parkovisko je drahé, ale polohu má výbornú. Po prehliadke centra sa presúvame mestským tunelom popod operu a malý morský záliv postupne na polostrov Bygdoy, ktorý je muzeálnym srdcom nórskej metropoly. Parkujeme až do podvečera za 30 NOK. Navštívili sme múzeá: Vikinské lode; Kontiki a Ra II, na ktorých Thor Heyerdahl dokázal, že preplávať Pacifik a Atlantik bolo možné aj v dobách dávno minulých. Múzeum polárnej lode Fram je asi najlepšie, lebo dá sa pozrieť a priamo chodiť po pôvodných priestoroch lode okrem strojovne, kde sa dá cez okno nazrieť. Je to polárna objaviteľská loď, vďaka ktorej bol Amundsen na Južnom póle. Pri západe slnka sme navštívili Vigelandov park s odvážnymi sochami, ktorý je SZ smerom od centra.

Lærdal tunel

5. deň – Z Osla ku fjordom

Pokračujeme v putovaní na sever po E16. Spočiatku listnaté lesy sú neskôr zmiešané s ihličnanmi. Jazerá a zaoblené kopce, ale aj role s ešte nezožatým obilím severne neďaleko mesta Oslo. Od Fagernes vyššie kopce už bez stromov a aj sneh kdesi hore vidno. Za Hurum už je vysokohorská krajina. E16 je v rekonštrukcii, semafor vo vysokohorskom prostredí, štrková cesta, vedľa rozostavaný tunel. Medzi jazerami a znovu asfaltovou kvalitnou cestou klesáme cez 4 tunely povolenou 80 km rýchlosťou stále na neutrál ako toboganmi do dediny Borgund, kde sme boli v drevenom kostolíku z konca 12. stor. Ďalej znovu tunelom a hneď za ním kruhový objazd v kotle medzi skalami pri dedine Lærdal. Z kruháča jeden výjazd ústi po pár metroch priamo do najdlhšieho tunela na svete - 24,5 km dlhého Lærdal tunela. Tunel je zadarmo, sú tam odstavné pruhy malé a tri veľké s nasvieteným stropom na modro. Zastali sme na prostrednom odpočívadle. Premávka nulová, tak sme fotografovali. Všade vládlo zvláštne ticho. Hororový zážitok nastal, keď sme začuli hluk, ktorý sa zväčšoval. Blížila sa zvuková vlna a svetlá, keď tu okolo prefrngol obyčajný autobus. Po opustení tunela na kruháči doprava a po asi 300 m vľavo vedľa cesty v Lunde kempe sme postavili stan. Kemp je takmer na okraji dediny Aurland, ktorá je na brehu jednej z vetiev obrovského Sognefjordu.

Vodopád Turlifossen a dvaja ľudia

6. deň – Aurland a blízke okolie

Z kempu sme si spravili túru k veľkému vodopádu Turlifossen a ďalej chodníkom s turistickými značkami v tvare červeného téčka cca 15 x 10 cm. Cez prah a osadu Turli na asfaltku a po nej na vyhliadku Stegastein s nádherným výhľadom na dedinu Aurland a jednu odnož Sognefjordu. Zaujímavým zistením, že sme naozaj ďaleko na severe, bolo, že v polovici augusta som mohol čítať pred stanom do 22:00.

Aurlandfjellet

7. deň – Aurlandsfjellet, jeden trajekt a dva ľadovce

Balíme a serpentínami z Aurlandu stúpame tentokrát autom. Na chvíľu sa znovu zastavujeme na vyhliadke Stegastein, teraz so slnkom z iného uhlu. Ďalej stúpame na náhornú plošinu Aurlandsfjellet vo výške 1300 m n. m. od úrovne mora z dediny. Jazerá, sneh, vodopád – nádhera. Dlhým klesaním do dediny Lærdal sme vlastne prešli starou cestou s kvalitným asfaltom. Cesta cez hory Aurland-Lærdal je 48 km dlhá a bola jedinou spojnicou dedín, kým prerazili 24,5-kilometrový najdlhší tunel na svete. Do Refsnes a trajektom cez Sognefjord do Kaupangeru za 170 NOK 4-členná rodina + auto. Mesto Sogndal je vhodné na doplnenie zásob. Za dedinou Fjærland z hradby vrchov sa spúšťa ľadovcový splaz Boybreen. Dá sa pozorovať z diaľky, hore nevedie chodník, lebo skalná stena je strmá a navyše je tam zákaz vstupu. Tunelmi a hlbokou dolinou do Skei, potom ďalej krásnou krajinou až na breh Nordfjordu, kde sme si na začiatku dediny Olden v malom kempe Næsset camping vybavili nocľah v malej 4-miestnej chatke za výhodných 350 NOK. V Škandinávii využijete z domu donesené posteľné plachty, prípadne aj povliečky, lebo v chatkách ich nenájdete. Dajú sa požičať za nie príliš malý poplatok. My sme mali vlastné plachty a spacáky. Je to pomerne lacné turistické ubytovanie v centre prírody. Je nádherný podvečer a my vyrážame autom hore dolinou na parkovisko. Nasleduje hodinový výšľap popri vodopáde, ktorý chrlí vodné kvapky až na cestu. Po čase prichádzame pod ľadovec Briksdalsbreen. Je to nádhera. Sme síce bližšie, ale stále pomerne ďaleko. Sú tu oceľové zábrany a zákaz vstupu bližšie pod ľadovec. Začuli sme praskot a dunenie odlomeného kusu ľadu, ktorý padal asi 30 m v strednej časti splazu. Zapadajúce slnko osvietilo ľadovec a bolo vidno všetky odtiene od bielej po zelenkavo-modrastú.

Ľadovec Briksdalsbreen

8. deň – Geiranger a Trollstigen

Z Oldenu cez Stryn do prístavu Hellesylt na 20 km plavbu trajektom, ktorý je vlastne dopravným spojením s dedinou Geiranger a zároveň vyhliadkovou plavbou po Geirangerfjorde zapísanom v zozname UNESCO. Cena pre štvorčlennú rodinu a auto je až 965 NOK, ale je to nádherný zážitok. V strminách sú bývalé usadlosti, vodopády Sedem sestier a Nápadník, ale aj ďalšie.

Vodopád Sedem sestier

Po vylodení stúpame serpentínami na vyhliadku, z ktorej vidno záver Geirangerfjordu. Cez kopce na sever a ďalším trajektom Eidsdal – Linge (157 NOK). V údolí smerom na Trollstigen bolo vidno, že zber jahôd a predaj je v plnom prúde. Vedľa cesty boli jahodové políčka, ale vidno kde-tu aj stromy s čerešňami. Podotýkam, že nebol jún, ale polovica augusta. Po stále kvalitnej ceste sme vystúpali do sedla Stigrøra, kde bolo zadarmo veľké parkovisko a WC. Je tam aj múzeum a suveníry. Peši kúsok na vyhliadku, z ktorej vidno Trollstigen (čiže Trolí rebrík) – serpentíny na strmom svahu a 180 m vysoký vodopád Stigfossen. Zo sedla pomerne náročným značeným chodníkom, častokrát úplne neupraveným, z kameňa na kameň, tromi snehovými poľami, povedľa malých z polovice zamrznutých jazier sa dá prísť až na hranu Trollveggen (čiže Trolia stena), ktorá je považovaná za najvyššiu kolmú stenu v Európe s výškou 1 kilometer. Pohľad dolu bez akéhokoľvek zábradlia je coolový. Bonusom je veľká dolina Romsdalen s riekou Rauma. Autom dolu zo sedla cez Trollstigen do kempu s rovnomenným názvom, kde sme sa ubytovali v peknej drevenej chatke za 550 NOK. S vlastnými spacákmi a posteľnými plachtami.

Predajňa jahôd pred Trollstigenom

9. deň – Romsdalen a Røros

Balíme a ešte v priamo v kempe navštívime výborný suvenírový „Trollshop“. Z kempu do hlbokej doliny Romsdalen a ňou na JV „do kopca“ – zvláštnym úkazom bolo, že sme si mysleli, že klesáme a len podľa rieky Rauma sme zistili, že tečie v protismere, takže sme stúpali. Z mesta Dombås stúpame na plošinu, ktorá už vyzerala naozaj seversky. Pomenej zakrpatených stromov, vresoviská, všade množstvá lišajníkov, kde-tu jazero. Cez Folldal a za ním postupne prišla zmena. Listnaté lesy, krásne pokojnejšie tečúce rieky – chvíľami krajina takmer ako u nás. Prišli sme do mesta Røros, ktorého centrum s farebnými, drevenými domami je zapísané na zozname UNESCO. Je to bývalé „medené“ banícke mesto aj s múzeom a haldou hlušiny. Na ceste číslo 30 JZ pred mestom v kempe ubytovanie v drevenej chatke za 450 NOK s vlastnými spacákmi a posteľnými plachtami. Zážitkom bol severný obzor o 23:45 ešte bledomodrý.

Troll v kempe Trollstigen

10. deň – Røros, prejazd do Švédska, mesto Mora a kemp Dalarna pred Borlänge

Pri odchode z Rørosu sme si nakúpili na východnej strane mestečka v Rema 1000, je to podobný obchod ako u nás Lidl. Pokračujeme po ceste č. 31 smer Švédsko. Na hranici sú len tabule Švédska, Nórska a tabuľa EÚ, keďže vstupujeme do Únie. Krajina vôkol sa nemení len asfalt je hrubozrnnejší (ako zisťujeme tak len niekoľko kilometrov) a stredové čiary na ceste sa menia zo žltých na biele. Cestou č. 84 zalesnenou krajinou míňame lyžiarske stredisko, turistické stredisko s ubytovaním a lákavými reklamami na túry na okolitých náhorných plošinách – fjället. Neskôr zbystríme, lebo sme zbadali tabuľku upozorňujúcu na kráter po meteorite, ktorý tu padol pred 2000 rokmi a vytvoril jamu 6 metrov hlbokú so 45 metrami v priemere. Okolitá krajina sa veľmi nemení, stále takmer súvislý les a pekné jazerá. Cesty sú naozaj bez výtlkov, a to tu jazdia kamióny s návesom a vlečkou plne naloženými drevom. Výtlky tu síce nenájdete, ale zvlnený, akoby trochu prepadnutý asfalt áno, ale ten autu neublíži. Zastavujeme sa v meste Mora poprechádzať sa. Videli sme sochu maľovaného koňa Dalahästen – je to švédsky symbol, ktorý sme si aj kúpili v suveníroch. Cestou č. 70 sme pokračovali a videli sme aj drevársku fabriku na výrobu Dalahästen pri mestečku Leksand. Na ceste z hôr bolo prvé pole s ešte nezožatým obilím až pred mestom Borlänge. Stan staviame v kempe Dalarna asi 5 km pred už spomínaním mestom.

Røros

11. deň – Dalarna, Sigtuna a príchod do Štokholmu

Pokračujeme po kvalitnej ceste č. 70. Prvá tabuľa smer Stockholm bola až na okraji mesta Enköping, keď sme šli na diaľnicu E18. Z diaľnice sme po čase odbočili smer Sigtuna pomedzi biele ohrady s koňmi a drevené farmárske domy. Sigtuna je jedno z najstarších miest Švédska. Sú tam nádherné drevené domy, zakonzervované kamenné zvyšky mestských hradieb, hradieb hradu a niekoľko kameňov s runovým písmom. Na trhu sme si na ochutnávku kúpili švédske jahody. Presúvame sa do Štokholmu, kde prvý kemp bol len pre karavany. V kempe Klubensborg pri jazere Mälaren staviame stan. Za dve noci sme platili 500 SEK, čo naozaj nebolo veľa.
 

12. deň – Štokholm

Ráno ideme zo stanice Mälarhöjden metrom do centra. Vystupujeme na stanici Mariatorget. Boli sme si pozrieť 125 rokov staré kníhkupectvo. Peši na Gamla Stan čiže staré mesto a po uličkách na námestie Stortorget s farebnými budovami. Kúsok odtiaľ nás hrajúca vojenská kapela priviedla ku kráľovskému palácu. Po nábreží pokračujeme popri plachetniciach a pekných budovách a mostom na ostrov Djurgården do Vasa múzea, kde je zrekonštruovaná veľká plachetnica, ktorá sa potopila roku 1628 neďaleko prístavu na svojej prvej plavbe. Na tomto ostrove je aj Skansen – áno, je to múzeum drevených stavieb – prvé na svete, podľa ktorého aj u nás hovoríme skanzen múzeám drevenej dediny. Ten švédsky založil Artur Hazelius roku 1891. Aj tu sa dá vchádzať dnu do dreveníc a nebuďte prekvapení, keď sa krojovaná „figurína“ pohne. Je to sprievodkyňa interiérom v dobovom oblečení. V ohradách pri dreveniciach sú rôzne domáce zvieratá. Sú tu aj výbehy ako v ZOO so zvieratami žijúcimi na území Švédska – na jednom mieste tu nájdete soby, losy, rysa aj rosomáka. Neďaleko sú aj veterné mlyny, ktoré mali dlhé ojo na pootočenie celého mlynu podľa smeru vetra. Zo severu tam sú príbytky Sámov (Laponcov). Aj keď u nás sú známi ako Laponci, sami si hovoria Sámi. Na neďalekom kultúrnom priestranstve sa predstavila švédska folklórna skupina so svojimi tancami. Cestou späť do kempu v uličkách za drahými hotelmi sme objavili pizzeriu, potraviny a slovenskú ambasádu (tú na Arsenal gatan).

Stojan samoobslužnej pumpy vo Švédsku

13. deň – Ostrov Öland

Pokračujeme na juh po E4, pri meste Norrköping odbočujeme na E22 a po nej až po začiatok mesta Kalmar. Tam doľava nespoplatneným mostom na ostrov Öland. Pri príchode na ostrov treba sledovať tabule, lebo hneď vpravo je informačná kancelária. Po ostrove sme šli na sever. Cestou sme videli menšie veterné mlyny. Pred mestečkom Borgholm sme videli rovnomenný hrad, ale len zvonka – pred hodinou, o 17 hod., bol posledný vstup. Pár kilometrov na sever za dedinou Köping sme odbočili doľava a na okraji dediny Sandvik stál veterný mlyn holandského typu – podľa tabule najväčší veterný mlyn v severnej Európe – Sandviks kvarn. Nešli sme do dediny, ale rovno dobrou prašnou cestou na pobrežie, kde bol ďalší mlyn zaujímavej, šesťbokej, stĺpovej konštrukcie, zospodu do ¾ výšky bez doskového opláštenia. Hľadali sme miesto na prenocovanie nadivoko, aby sme využili tzv. Allemansrätten a z neho vychádzajúce právo každého prenocovať 1 noc kdekoľvek, okrem pozemkov pri domoch (podľa príručiek 150 m okruh), záhrad a obrábanej pôdy a miestach, kde to nie je výslovne tabuľami zakázané. Asi 400 m od mlyna nachádzame skaly nazývané raukar (na ostrove ich je niekoľko rôznych tvarov). Gillberga raukar je neveľká skala s ryhami od vetra a dažďa. Nádej na prenocovanie sa rozplynula príchodom voľne pasúceho sa dobytka s dlhými rohami. Práve zapadá slnko, je to nádhera a my ideme do najbližšieho kempu, vlastne skôr táboriska, Djupviks. Kempingov je na ostrove naozaj dostatok.

Merač rýchlosti – pekný stĺpik vo Švédsku

14. deň – Z Ölandu na sever Nemecka

Ráno balíme, fotíme kamenných mužíčkov na pobreží. Pri odchode z táboriska vhadzujeme do schránky na príspevky aspoň 40 SEK (viac drobných nemáme). Zastavujeme sa ešte na ostrove v mestečku Borgholm na nákup potravín a prechádzku pešou zónou. Potom už opúšťame ostrov a pokračujeme po E22 a E66. Prechádzame okolo letoviska Karlskrona a neskôr povedľa mesta Lund, ktoré patrí k najstarším vo Švédsku, ale dovolenka pomaly končí a my musíme fičať domov. Nedopatrením sa ešte povozíme po Malmö, ale držíme sa hesla, že stratiť sa nemôžme, len poblúdiť. Tabuľa E20 nás nasmerovala na most Öresund dokončený v roku 1999. Na diaľnici E20 boli zápchy pri Kodani a Odense, ale náladu nám napravil rýchly úsek od Köldingu do Nemecka. Nocovali sme opäť v peknom kempe Haithabu-Hedeby. Štvorčlenná rodina, stan a auto za 26 eur (POZOR: nedá sa tam platiť kartou, iba v hotovosti).
 

15. deň – Zo severu Nemecka až domov

Ráno kúsok autom do mesta Schleswig. Do centra k vysokánskemu Dómu sv. Petra, ktorý bolo vidno z kempu. Diaľnicou A7 cez Hamburg, tunelom pod riekou Labe vedľa prístavu, kde bolo množstvo lodných kontajnerov. Stále diaľnicou A7 a zakrátko tabuľa Berlín na A1 diaľnicu, ktorá nás doviedla na A24, touto nám už známou diaľnicou smer Berlín. Okružnou A10, ktorá je okolo celého Berlína, sme severne a východne obišli mesto a odbočili smer Drážďany na A13. Pred Drážďanmi tabuľa Prag/Praha po A4 a potom A17 do Čiech a postupne až domov – doma už v noci o 2:30. Spolu to bolo 6333 km.
 
Dôležité informácie:
• Okrem bežnej debetnej karty treba mať aj kreditnú. Stáva sa, že debetnou kartou zaplatiť nejde. Nám sa to stalo 2 razy na samoobslužných pumpách.
• V Škandinávii sú dopravné značky v tvare dvoch šípok, ktoré znamenajú, že prednosť majú autá z pripájača (sprava).
• Dagens rett: menučko – v lacných reštauráciách aj za 70 NOK.
• Chlieb: pri kúpe si treba prečítať zloženie, lebo slovo „sirap“ znamená, že chlieb je sladký a takých druhov chleba je, hlavne vo Švédsku, naozaj dosť (pre Švédov je sladký chlieb normálny). Chutí skoro ako naša vianočka. Vo všeobecnosti slané, normálne chleby nám tam chutili určite lepšie ako nemecké zo Schleswigu, ktoré boli husté a ťažké – volali sme ich tehla a chutili až čajkám v Oslo.
• Tunely: Nóri sú asi najlepší tunelári. Prechádzali sme cez asi 35 až 40 tunelov a len jeden sme našli v rekonštrukcii: Flåm – Gudvangen.
• V Nórsku sa neoplatí dávať si vzdialené denné ciele, lebo po prvé, krajina je tak členitá, že málokde môžete ísť rýchlejšie ako 60 - 80 km/h a po druhé, krajina je tak krásna, že jednoducho musíte zastať a pokochať sa.
• Supermarkety Rema 1000, Bunnpris či Spar, ktorý poznáme aj z Rakúska, sú posledné oázy nakupovania za rozumné ceny.
• Vo Švédsku je sústava odpočívadiel povedľa hl. ťahov tzv. Rastplats. Existuje aj mapa Rastplatskarta Sverige, kde sa o každom odpočívadle dozviete, ako je vybavené.
• V Nórsku sú odpočívadlá azda viac poruke, niekedy pri obchodíku či bufete alebo len tak s drevenou latrínou.
• Všade boli WC zadarmo, okrem WC na Gamla stane v centre Štokholmu.
• Vo Švédsku, Nórsku, Dánsku a Nemecku boli diaľnice zadarmo. Z Nemecka ale už počuť správy, že onedlho diaľnice spoplatnia.
• My sme to síce nevyužili, ale existuje stránka www.mzv.sk, ktorá vás po registrácii bude informovať, ak sa v danej krajine stane čosi nepredvídateľné.
Komentáre Disqus