Kone vo voľnej prírode, zrúcanina stredovekého hradu, nádherná príroda, množstvo turistických chodníkov a ideálne podmienky na horskú cyklistiku. Kde je takéto miesto? Vyberte sa na Muránsku planinu.
Národný park Muránska planina je právom považovaný za pýchu Slovenska. Nádherná príroda, vzácne druhy rastlinstva a živočíšstva, hlboké doliny... Pri troške šťastia tu na vlastné oči možno zazrieť orla skalného, výra, hlucháňa, no svoj domov tu má aj medveď alebo rys. Navyše, tunajšia oblasť je známa aj mimoriadne veľkým počtom jaskýň, ktorých je dovedna stošestnásť.
Aby sme boli konkrétnejší, najrozsiahlejším jaskynným systémom je Bobačka - jaskyňa dlhá 2221 metrov s podzemnými jazierkami a kvapľami. Tak sa nemožno čudovať, že územie je popretkávané množstvom puklín, ba až priepastí, ktoré dosahujú hĺbky dokonca až 115 metrov. Napriek tomu je symbolom Muránskej planiny chov polodivokých koní vo voľnej prírode a zrúcanina stredovekého Muránskeho hradu.
Veľká lúka - domov divokých koní
Najväčšiu atrakciu, približne 300 polodivokých koní pobehujúcich väčšinu roku po okolitých pasienkoch si nenechá ujsť hádam nikto, kto zavíta do oblasti Muránska planina. Treba ich však pohľadať. Je pochopiteľné, že chovná stanica nie je priamo pri cestnej komunikácii ale v lone prírody. 
Musíte sa vybrať do lokality Veľká lúka. Orientácia však nie je tak jednoduchá. Veľká lúka je vlastne náhorná plošina uprostred lesov, kam vedie udržiavaná lesná cesta.
Síce vhodná aj pre autá, no značenie je veľmi nevýrazne. Zjednodušene povedané, ak vyrazíte z dediny Muráň smerom na Červenú skalu, treba asi po dvoch – troch kilometroch odbočiť z hlavnej cesty doľava, priamo na lesnú cestu. Doporučujeme sa predtým informovať priamo v dedine. Nachádzajú sa tu turistické informácie, potrebné údaje možno získať aj na obecnom úrade. Z dediny Muráň sa sem možno dostať aj pešo.
Po turistickej trase k zrúcaninám Muránskeho hradu a ďalej na Veľkú luku. Zablúdiť prakticky nemožno. Celá trasa je dobre označená informačnými tabuľami pozdĺž celého chodníka, ktorý bol sprístupnený v roku 2001. S chovom koní sa na Muráni začalo v roku 1950. Časom tu bolo vyšľachtené plemeno, tzv. norik muránskeho typu, ktoré je vlastne krížencom hucula a koňa severského typu. Cieľom chovu sú kone vhodné na agroturistiku alebo do lesnej prevádzky. Muránska planina je tak dnes zrejme jediným miestom na Slovensku, kde žijú kone po väčšinu roka vo voľnej prírode. Do ohrady sú zahnané len v zimných mesiacoch, po zbytok obdobia voľne spásajú okolité lúky.
Cigánka, Muránsky hrad a Kráľova hoľa
Hlavná dominanta širokého okolia – Muránsky hrad bol postavený v 13. storočí na brale Cigánka. Pôvodne chránil cesty vedúce cez Gemer do Zvolena a ďalej do Liptova. S Muránskym hradom sa spája najmä meno lúpežného rytiera Mateja Bašu, ktorý okrem iného vypálil aj pyšnú Levoču. 
Žiaľ, hrad už v 18. storočí dvakrát vyhorel a od tej doby je neobývaný. Po pôvodne mohutnej stavbe sa toho okrem niekoľkých múrov veľa nezachovalo. Až na zrekonštruovanú vstupnú bránu, ktorá dodnes pripomína pôvodnú slávu tohto miesta. Na hradný kopec sa ale oplatí vybrať celkom určite. Prečo? Hlavným ťahákom je úchvatný a slovami len ťažko opísateľný výhľad do okolia.. Legendárna Kráľova hoľa, husté lesy, strmé skalné bralá...
Z brala Cigánka máte široké okolia ako na dlani. Najlepší prístup je sem po zmienenom turistickom chodníku z obce Muráň, popri turistickej chate Zámok. Tu sa možno osviežiť a v prípade núdze aj prespať. Túto eventualitu možno doporučiť najmä romantikom a miernym dobrodruhom. V chate síce zväčša nefunguje elektrika, odmenou za trocha skromnosti je ale neopakovateľné prírodné prostredie... Ako z uvedeného vidno, oblasť Muránska planina je vhodná predovšetkým na pešiu turistiku. Je tu približne tristo kilometrov označených chodníkov.
No vďaka strmým skalným bralám je tunajšia oblasť aj cieľom horolezcov, či milovníkov horskej cyklistiky... Národný park Muránska planina sa nachádza na rozhraní stredného a východného Slovenska, v západnej časti Slovenského Rudohoria. Najlepšie sa sem možno dostať z obcí Muráň, Tisovec, Pohronská Polhora, Červená skala a Závadka nad Hronom, ktoré sú po obvode národného parku. Tu treba poznamenať, že oblasťou prechádza aj ozubnicová železnica, ktorá spája Pohronie a Gemer. Konkrétne Brezno, Tisovec a Hnúštu.
