Malé Karpaty, Plavecký hrad a okolie

Jozef Terem - 9.4.2008

Malé Karpaty patria z prírodného hľadiska síce k trochu podceňovaným, zato však z hľadiska návštevnosti k veľmi obľúbeným pohoriam.

Predurčuje ich k tomu aj strategická poloha na juhozápade Slovenska v blízkosti Bratislavy, Trnavy, Pezinka a ďaľších miest. Vďaka tomu sú Malé Karpaty navštevované desaťtisíckami turistov, či lepšie povedané oddychujúcich obyvateľov.

Kraj vína

Malé Karpaty členitosťou, či rázovitosťou možno len ťažko porovnávať s Malou alebo Veľkou Fatrou, či Tatrami. Ich čaro ale spočíva v inom. Možno tu na malom priestore nájsť spätosť prírody, histórie a tradícií. Na úpätí Malých Karpát sú učupené dedinky s neodmysliteľnou a pre tento región nepostrádateľnou vinárskou tradíciou. Popri slávnych mestečkách ako Modra, či Pezinok spomeňme aspoň niektoré, cez ktoré prechádza aj Malokarpatská vinná cesta – obce Doľany, Horné Orešany, Dolné Orešany, Píla, či Častá, nad ktoru sa nachádza aj preslávený a u výletníkov mimoriadne obľúbený hrad Červený kameň.

Zažiť tu možno ale aj množstvo nádherných panoramatických výhľadov, ktoré poskytuje napríklad túra na tretí najvyšší vrchol pohoria – Vápenná /752 m/ alebo na kopec Klokoč /661 m/. Na Vápennú sa možno najlepšie dostať pravdepodobne z obce Sološnica po zelenej značke. Vhodným tipom na výlet a menšiu turistickú vychádzku je aj zrúcanina hradu Pajštún nad Borinkou, či Plaveckého hradu. Ak sme už pri hradoch, tých je v Malých Karpatoch viacero. Medzi inými, niekoľko kilometrov južne od Nového Mesta nad Váhom sa nachádza Štátna prírodná rezervácia – Čachtický hradný vrch. A na ňom preslávený Čachtický hrad, s ktorým je spojených množstvo dohadov v súvislosti s pôsobením grófky Alžbety Báthoryovej. Na zrúcaninu hradu sa dostanete veľmi jednoducho, asi dva kilometre po poľnej ceste z rovnomennej obce Čachtice.

Plavecký hrad, Pohanská

V súvislosti s Malými Karpatmi nedá nespomenúť pieskovisko Sandberg na Devínskej kobyle. Našlo sa tu vyše 300 druhov fosílnych skamenených organizmov. Pred 16 až 14 miliónmi rokov sa tu totiž rozprestieralo more. Lokalita Sandberg je veľmi dobre dostupná. Nachádza sa priamo v okrajovej časti Bratislava – Devínska Nová Ves, pri toku rieky Morava.

Chov koní pod Plaveckým hradom

V Malých Karpatoch sa nachádza aj jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku – Driny. Jaskyňa je otovrená v sezóne od 1. 4. do 31. 10., s dĺžkou prehliadkovej trasy 450 m (35 min.). Jaskyňa Driny sa nachádza juhozápadne od mestečka Smolenice, v Smolenickom krase. Ak už budete v Smoleniciach, tak určite choďte pozrieť aj na známu siluetu Smolenického zámku. Z historického aj kultúrneho hľadiska je ešte v súvislosti s jaskyňami nutné spomenúť aj jaskyňu Deravá skala pri Plaveckom Štvrtku. Tá bola osídlená už v staršej dobe kamennej. Pre túto časť Záhoria je typickým symbolom zrúcanina Plaveckého hradu. Ak sa chcete prejsť až na hrad, najlepšie je vyraziť z Plaveckého Podhradia. Z autobusovej zastávky treba nastúpiť na modrú značku. Chodník vedie cez dedinu, potom cez lúku a hustý les. Cesta na hrad trvá
asi tridsať minút.

Ak sa rozhodnete pokračovať ďalej, približne za tridsať minút chôdze od hradu sa dostanete ku keltskému hradisku Pohanská. Pohanská je výrazný kopec, ktorý so svojou výškou 495 metrov dominuje okoliu spoločne s neďalekou siluetou hradu. Ide o významné archeologické nálezisko, kde bolo v minulosti keltské oppidum s rozlohou približne 38 hektárov. Po oppide sa tu však zachovali už len nepatrné zvyšky.

Ešte doplňme, že priamo v Plaveckom podhradí, na lúke so siluteou hradu v pozadí je areál na chov koní. Nachádza sa hneď vedľa hlavnej cesty. Na farme sa možno dokonca aj ubytovať. Na okraji obce je aj renesančný kaštieľ zo 17. storočia, ktorý nechal postaviť Mikuláš Pálfy. Budova má štyri krídla, štyri nárožné veže, nádvorie a dnes v ňom sídli štátny archív. Ešte pre zaujímavosť... Prečo sa všetko na okolí volá Plavecký? Plavecký hrad, Plavecké Podhradie, Plavecký Štvrtok...? V minulosti tu žil kmeň Polovcov /Plavcov/, známych aj ako Kumáni alebo Pečenehovia, ktorí tu boli usadení v 13. storočí kráľom Belom IV. a chránili hranice Uhorska.

Smrdáky

Kto by nevedel, na Záhori sú popri mnohých prírodných a historických krásach aj kúpele. Smrdáky patria medzi najúčinnejšie prírodné kúpele v strednej Európe na liečbu kožných chorôb a liečia sa tu tiež choroby pohybového aparátu. Ležia na úpätí Karpát, neďaleko okresného mesta Senica asi 80 kilometrov od Bratislavy a hoci sú menej známe ako napríklad kúpele v Bardejove, o to viac sú útulejšie.

Komentáre Disqus